Slovenské rudohorieBanskobystrický krajarcheologickýgeovednýhistorickýochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Banskobystrický
Okres: Rimavská Sobota
Geomorfologická jednotka: Muránska planina
Geologická jednotka: gemerské pásmo
Chránené územie: národná prírodná rezervácia Hradová
Prístup: bus Tisovec, námestie / vlak Tisovec, mesto
Východisko: Tisovec, Malinovského ul.
Trasa: Tisovec, Malinovského ul. – vyhliadka Kopenec – Hradová, vrcholová lúka
Dĺžka, prevýšenie: 3,1 km, prevýšenie 490 m
Čas prechodu: 2 h
Počet zastávok: 9
Náročnosť: stredne náročná, miestami až náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie súbežne so žltou turistickou značkou. Na začiatku je krátko spoločná s trasou náučného chodníka Poďte s nami za sysľami.

Rok otvorenia: 2007

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: skladačka Náučný chodník Hradová (3. vyd., vyd. Mesto Tisovec; Správa NP Muránska planina a Lesy SR, š. p., 2017)

Kontakt: ŠOP SR, Správa NP Muránska planina, Janka Kráľa 885/12, 050 01  Revúca, tel. 058 / 4422 061; Mestský úrad Tisovec, Nám. Dr. V. Clementisa 1, 980 61  Tisovec, tel. 047 / 5603 801

Poznámka: Prechod hornej časti náučného chodníka nad vyhliadkou je náročný. Chodník tu vedie skalkami, často zarastenými krovitou vegetáciou s výskytom kliešťov. Za mokra alebo snehu môže byť nebezpečný. Žltá značka vedúca ďalej z vrcholu Hradovej prechádza exponovaným ostrým skalným hrebeňom (zabezpečenie reťazou). Aj počas dobrých poveternostných podmienok neschádzať mimo vyznačeného chodníka! 

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je obsahom vhodný pre terénne vyučovanie, prípadne vlastivednú vychádzku. Z dôvodu náročnosti (pozri poznámky vyššie) je vhodnosť, resp. spôsob absolvovania nutné dobre zvážiť!

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Tisovec. Mesto na spojnici Brezna a Rimavskej Soboty pozdĺž Rimavy a ústí jej viacerých prítokov (Slávča, Furmanec, Skalička, Losinec, Dolina, Rejkovský potok a Ľadový potok) obkolesené horami na západnom okraji Stolických vrchov na ich kontakte s Muránskou planinou. Najstarším svedectvom osídlenia územia sú archeologické nálezy z obdobia rokov 1 000 – 400 pred Kr. na vrchu Hradová asi 1,2 km západne od centra. Prvá písomná zmienka o Tisovci je z roku 1334. Jeho rozvoj súvisel s ťažbou železnej rudy v okolí a najmä so 700-ročnou miestnou tradíciou hutníctva. Ohrozované bývalo Osmanmi, ktorých paša sídil v neďalekom Jágri (Eger) v dnešnom Maďarsku. V roku 1765 tu vznikol mlyn na výrobu papiera, neskôr papiereň, pôsobili tu cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Miestna vysoká pec sa za polstoročie od založenia (1783) stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Železiarska výroba tu bola ukončená v roku 1965, keď bola prenesená do Košíc. V rokoch 1951 – 1971 tu fungovala stredná priemyselná škola hutnícka. V období národného obrodenia tu pracovali miestne spolky, knižnica, nedeľná škola a pôsobili tu významní národovci: August Horislav Škultéty, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka, Štefan Marko Daxner, Terézia Vansová (založila tu spolok Živena) a iní. Evanjelický kostol z roku 1832, jeden z najväčších na Slovensku, bol postavený na mieste zbúraného starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi nestačil miestnemu zboru. Mesto je rodiskom slovenského politika, právnika, spisovateľa a prekladateľa Vladimíra Clementisa (1902 – 1952). Jeho rodný dom je jedným z dvoch sídiel mestského múzea.

Hradová (887 m n. m.). Mohutný vrch s vápencovými bralami a početnými jaskyňami západne nad Tisovcom tvoriaci južný cíp Muránskej planiny a predstavujúci jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca. Už od mladšej doby kamennej poskytoval ľuďom úkryt. Stopy po pravekom osídlení sú dodnes viditeľné takmer po celom hrebeni. Na vrchole sú neveľké zvyšky stredovekého hradu Tisovec (Tisovského Starého hradu).

Národná prírodná rezervácia Hradová. Chránené územie v južnej časti Muránskej planiny zaberajúce veľkú časť vrchu Hradová západne od Tisovca vyhlásené v roku 1984 na ochranu pestrých biocenóz s viacerými zriedkavými a chránenými druhmi rastlín a živočíchov s ekologickými predpokladmi. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Tisovský kras a chráneného vtáčieho územia Muránska planina-Stolica (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Prírodná rezervácia Tŕstie. Chránené územie v strednej časti Stolických vrchov juhovýchodne od Tisovca vyhlásené v roku 1980 v plochej sedlovej rozvodnej oblasti vo výške asi 1 000 – 1 100 m n. m. medzi vrcholmi Tŕstie (1 121 m n. m.) a Salašiská (1 132 m n. m.) na ochranu mokradného biotopu národného významu so spoločenstvami prechodného rašeliniska a zvyškov vrchoviska s výskytom vzácnych druhov rastlín i živočíchov, napr. vstavačovec škvrnitý sedmohradský (Dactylorhiza maculata ssp. transsilvatica), páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum) a sedmokvietok európsky (Trientalis europaea); jašterica živorodá (Lacerta vivipara), hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus) a netopier Brandtov (Myotis brandtii). Je tiež pamätným miestom učiteľa a botanika Václava Vraného. Rezerváciou na vrchol Tŕstia vedie z Tisovca náučný chodník Tŕstie. Rezervácia je zároveň územím európskeho významu Tŕstie (súčasť sústavy Natura 2000).

Národný park Muránska planina. Rozsiahle chránené územie vyhlásené v roku 1987 na území takmer celej Muránskej planiny (t. z. jedného z dvoch podcelkov geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras), východnej časti Veporských vrchov a najvýchodnejšej časti Horehronského podolia. Podstatná časť parku – Muránska planina – je budovaná vápencami a dolomitmi, v ktorých vodné toky vymodelovali hlboké doliny. V tomto krasovom území je okolo 500 jaskýň, desiatky krasových prameňov, ponorov, priepastí, závrtov, škrapov, kaňonov, skalných veží, skalných okien a brán. Najvyšším vrchom parku je granodioritová Fabova hoľa (1 439 m n. m.) vo Veporských vrchoch, najvyšším v Muránskej planine je Kľak (1 408 m n. m.). Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad treťohorný relikt lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy parku. Rastie tu najväčšia jedľa biela (Abies alba) na Slovensku (s obvodom vyše 5,6 m), nachádza sa tu najnižšie položený porast kosodreviny (vo výške 682 m n. m.), čo je dôsledok vegetačnej inverzie (na dnách hlbokých roklín a krasových jám sa hromadí studený vzduch, čím dochádza k zvratu vegetačných stupňov). Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov, napr. orol skalný, výr skalný, hlucháň, medveď, vlk, rys, vydra riečna, vzácne fúzač alpský (Rosalia alpina), jasoň červenooký (Parnassius apollo). V roku 1950 bol založený na Veľkej lúke žrebčín na chov ťažných koní pre lesné hospodárstvo a armádu a šľachtenie nového plemena krížením hucula s plemenami fjord, hafling a norik – v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov norika muránskeho typu a od roku 1997 bol vyhlásený chov génovej rezervy norika muránskeho. V obci Muráň, neďaleko námestia, je sezónne otvorené (jún – september) informačné centrum so stálou expozíciou o národnom parku. Národný park je súčasťou územia európskeho významu Muránska planina a chráneného vtáčieho územia Muránska planina-Stolica (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Náučný chodník Hradová; Chránené územia v okolí Tisovca; Návštevný poriadok Národného parku Muránska planina
  2. Národná prírodná rezervácia Hradová
  3. História lesníctva v Tisovci a okolí, resp. Lesy a lesníctvo v minulosti
  4. Fauna a flóra Hradovej
  5. Panoráma Tisovca, resp. Národná prírodná rezervácia Hradová (len foto)
  6. Geológia Hradovej
  7. Lesy
  8. Tisovský hrad
  9. Osídlenie Hradovej

Panely nie sú v teréne číslované. V prípade nezhody názvov dvoch panelov uvedených na úvodnom paneli Náučný chodník Hradová a na paneloch v teréne (3. a 5.) uvádzame oba varianty.

 

   

Exportovať do PDF