---

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Na viacerých úsekoch trasa vedie po modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; video Návrat sysľa (EGT, 1. A & 1. B 2016/17. In: Youtube [online]. 6. 6. 2017. 13:47 min)

Kontakt: Evanjelické gymnázium Tisovec, Jesenského 836, 980 61  Tisovec, tel. 047 / 5511 700; Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej, ul. Janka Kráľa 12, 050 01  Revúca, tel. 0903 298 419

Poznámky: (1) Biotop pre sysle upravili, náučný chodník vytvorili a v spolupráci a podporou viacerých inštitúcií vybudovali študenti a učitelia Evanjelického gymnázia v Tisovci. (2) Východisko a krátky začiatok trasy náučného chodníka sú spoločné s Náučným chodníkom Hradová.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Tisovec. Mesto na spojnici Brezna a Rimavskej Soboty pozdĺž Rimavy a ústí jej viacerých prítokov (Slávča, Furmanec, Skalička, Losinec, Dolina, Rejkovský potok a Ľadový potok) obkolesené horami na západnom okraji Stolických vrchov na ich kontakte s Muránskou planinou. Najstarším svedectvom osídlenia územia sú archeologické nálezy z obdobia rokov 1 000 – 400 pred Kr. na vrchu Hradová asi 1,2 km západne od centra. Prvá písomná zmienka o Tisovci je z roku 1334. Jeho rozvoj súvisel s ťažbou železnej rudy v okolí a najmä so 700-ročnou miestnou tradíciou hutníctva. Ohrozované bývalo Osmanmi, ktorých paša sídil v neďalekom Jágri (Eger) v dnešnom Maďarsku. V roku 1765 tu vznikol mlyn na výrobu papiera, neskôr papiereň, pôsobili tu cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Miestna vysoká pec sa za polstoročie od založenia (1783) stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Železiarska výroba tu bola ukončená v roku 1965, keď bola prenesená do Košíc. V rokoch 1951 – 1971 tu fungovala stredná priemyselná škola hutnícka. V období národného obrodenia tu pracovali miestne spolky, knižnica, nedeľná škola a pôsobili tu významní národovci: August Horislav Škultéty, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka, Štefan Marko Daxner, Terézia Vansová (založila tu spolok Živena) a iní. Evanjelický kostol z roku 1832, jeden z najväčších na Slovensku, bol postavený na mieste zbúraného starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi nestačil miestnemu zboru. Mesto je rodiskom slovenského politika, právnika, spisovateľa a prekladateľa Vladimíra Clementisa (1902 – 1952). Jeho rodný dom je jedným z dvoch sídiel mestského múzea.

Hradová (887 m n. m.) a Národná prírodná rezervácia Hradová  > pozri heslá v Náučný chodník Hradová

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Hlodavec s výskytom v strednej a východnej Európe, na Slovensku už len v niekoľkých lokalitách. Ide o zraniteľný druh s klesajúcim výskytom, obývajúci najmä stepné oblasti nížin a predhorí u nás zhruba do výšky 1 000 m n. m., a to na poliach, často kosených lúkach, pasienkoch, ale aj v sadoch, viniciach, na ihriskách (golfových), dopravných násypoch, letiskách. Žije v kolóniách, ktoré môžu mať niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, pre výchovu mláďat, sklad potravy a zimný spánok, trvajúci až šesť mesiacov. Syseľ je slnkomilný – za dažďa či chladu je menej aktívny. Lokálne prispieva k zadržiavaniu vody v krajine, keďže pri povrchovom odtoku zrážková voda systémom nôr a podzemných chodieb vsakuje hlbšie do pôdy, čím môže zmierňovať následky prívalových dažďov. Hrabaním a kyprením prevzdušňuje pôdu a vytvára podmienky pre rast určitých rastlín. Na syslích výhrabkoch sa pasie mnoho čmeliakov a motýľov. V norách nachádzajú úkryt žaby, hlavne ropuchy obyčajné, a čmeliaky. Je zdrojom potravy pre dravé vtáky, lasice a tchory. Sysle na sysľovisku pri Tisovci sú veľmi plaché. K ich prežitiu na tejto lokalite je možné prispieť, a to rozsypom slnečnice (nepraženej, nesolenej, chemicky neošetrenej) v blízkosti nôr najmä za daždivých dní, kedy si len ťažko hľadajú potravu. Asi 15 km severovýchodným smerom sa nachádza v doline Muráňa pod hradom Muráň sysľovisko Biele vody s krotšími sysľami. Sysle sú aktívne a je možné ich pozorovať počas dňa a iba počas letnej sezóny (od marca/apríla do augusta/septembra), inak sú v zemi.

Chránený areál Vachtové jazierko. Chránené územie poniže južného okraja Tisovca v Stolických vrchoch vyhlásené v roku 1997 na ochranu mokraďového spoločenstva v nive Rimavy s masovým výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).

Prírodná rezervácia Hlboký jarok. Chránené územie juhozápadne od Tisovca v oblasti tektonického kontaktu Spišsko-gemerského krasu (Muránskej planiny) a Stolických vrchov vyhlásené v roku 1988 na ochranu vzácnej prírodovednej lokality – tiesňavovitej časti doliny Rejkovského potoka (Hlbokého jarku) a juhovýchodného svahu vrchu Červená s typickým fluviokrasovým reliéfom s povrchovými i podzemnými krasovými formami.

Stolické vrchy. Horský geomorfologický celok na strednom Slovensku – časť Slovenského rudohoria – s pretiahnutým pôdorysom JZ– SV smeru približne medzi obcami Dobroč, Lovinobaňa, Málinec, Rejdová, Telgárt a Tisovec. Predstavuje klenbohrásť, od susediacich pohorí zväčša oddelenú výraznými zlomami. Na severozápade susedí s Muránskou planinou – podcelkom Spišsko-gemerského krasu – a Veporskými vrchmi a na juhovýchode s Revúckou vrchovinou a na krátkom úseku s Volovskými vrchmi. Geologickú stavbu tvoria kryštalické horniny, najmä paleozoické granity a granodiority a metamorfované bridlice (fylity, svory, ruly, amfibolity). Prevažujúci vrchovinový reliéf, len v mieste najväčšieho vyklenutia charakteru hornatiny (Stolica 1 477 m n. m.), je hladko modelovaný. Miestami, v oblasti križovania zlomov, sa vyvinuli členité zníženiny (Muránska brázda, Kokavská brázda a Ipeľská brázda), pretekané významnými tokmi (Muráň, Rimava, Klenovská Rimava, Rimavica, Ipeľ). Pohorie je rozčlenené dolinami priečne ho križujúcich tokov, ktoré využili komunikácie (cesty, železnice). Z významnejších riek priamo v ňom – v severnom svahu Stolice – pramení len Slaná. Takmer celé územie patrí povodiu Ipľa a Slanej. Pohorie je z veľkej časti zalesnené s prevahou dubovo-hrabových a bukových hospodárskych lesov, len v južnej časti v oblasti s rozptýleným osídlením (Klenovec, Kokava nad Rimavicou, Šoltýska, Ďubákovo) prevažujú pasienky a lúky, sčasti postupne opúšťané a zarastajúce pionierskym lesom.

 

Obsah informačných panelov

Lúky – vznik a udržiavanie. História a význam ovčiarstva. Syseľ pasienkový.