---

Zameranie chodníka: prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Na viacerých úsekoch trasa vedie po modrej turistickej značke. Na začiatku je krátko spoločná s trasou náučného chodníka Hradová.

Rok otvorenia: 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; video Návrat sysľa (EGT, 1. A & 1. B 2016/17. In: Youtube [online]. 6. 6. 2017. 13:47 min)

Kontakt: Evanjelické gymnázium Tisovec, Jesenského 836, 980 61  Tisovec, tel. 047 / 5511 700; Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej, ul. Janka Kráľa 12, 050 01  Revúca, tel. 0903 298 419

Poznámka: Biotop pre sysle upravili, náučný chodník vytvorili a v spolupráci a podporou viacerých inštitúcií vybudovali študenti a učitelia Evanjelického gymnázia v Tisovci.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Tisovec. Mesto na spojnici Brezna a Rimavskej Soboty pozdĺž Rimavy a ústí jej viacerých prítokov (Slávča, Furmanec, Skalička, Losinec, Dolina, Rejkovský potok a Ľadový potok) obkolesené horami na západnom okraji Stolických vrchov na ich kontakte s Muránskou planinou. Najstarším svedectvom osídlenia územia sú archeologické nálezy z obdobia rokov 1 000 – 400 pred Kr. na vrchu Hradová asi 1,2 km západne od centra. Prvá písomná zmienka o Tisovci je z roku 1334. Jeho rozvoj súvisel s ťažbou železnej rudy v okolí a najmä so 700-ročnou miestnou tradíciou hutníctva. Ohrozované bývalo Osmanmi, ktorých paša sídil v neďalekom Jágri (Eger) v dnešnom Maďarsku. V roku 1765 tu vznikol mlyn na výrobu papiera, neskôr papiereň, pôsobili tu cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Miestna vysoká pec sa za polstoročie od založenia (1783) stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Železiarska výroba tu bola ukončená v roku 1965, keď bola prenesená do Košíc. V rokoch 1951 – 1971 tu fungovala stredná priemyselná škola hutnícka. V období národného obrodenia tu pracovali miestne spolky, knižnica, nedeľná škola a pôsobili tu významní národovci: August Horislav Škultéty, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka, Štefan Marko Daxner, Terézia Vansová (založila tu spolok Živena) a iní. Evanjelický kostol z roku 1832, jeden z najväčších na Slovensku, bol postavený na mieste zbúraného starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi nestačil miestnemu zboru. Mesto je rodiskom slovenského politika, právnika, spisovateľa a prekladateľa Vladimíra Clementisa (1902 – 1952). Jeho rodný dom je jedným z dvoch sídiel mestského múzea.

Hradová (887 m n. m.). Mohutný vrch s vápencovými bralami a početnými jaskyňami západne nad Tisovcom tvoriaci južný cíp Muránskej planiny a predstavujúci jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca. Už od mladšej doby kamennej poskytoval ľuďom úkryt. Stopy po pravekom osídlení sú dodnes viditeľné takmer po celom hrebeni. Na vrchole sú neveľké zvyšky stredovekého hradu Tisovec (Tisovského Starého hradu).

Národná prírodná rezervácia Hradová. Chránené územie v južnej časti Muránskej planiny zaberajúce veľkú časť vrchu Hradová západne od Tisovca vyhlásené v roku 1984 na ochranu pestrých biocenóz s viacerými zriedkavými a chránenými druhmi rastlín a živočíchov s ekologickými predpokladmi. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Tisovský kras a chráneného vtáčieho územia Muránska planina-Stolica (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Hlodavec s výskytom v strednej a východnej Európe, na Slovensku už len v niekoľkých lokalitách. Ide o zraniteľný druh s klesajúcim výskytom, obývajúci najmä stepné oblasti nížin a predhorí u nás zhruba do výšky 1 000 m n. m., a to na poliach, často kosených lúkach, pasienkoch, ale aj v sadoch, viniciach, na ihriskách (golfových), dopravných násypoch, letiskách. Žije v kolóniách, ktoré môžu mať niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, pre výchovu mláďat, sklad potravy a zimný spánok, trvajúci až šesť mesiacov. Syseľ je slnkomilný – za dažďa či chladu je menej aktívny. Lokálne prispieva k zadržiavaniu vody v krajine, keďže pri povrchovom odtoku zrážková voda systémom nôr a podzemných chodieb vsakuje hlbšie do pôdy, čím môže zmierňovať následky prívalových dažďov. Hrabaním a kyprením prevzdušňuje pôdu a vytvára podmienky pre rast určitých rastlín. Na syslích výhrabkoch sa pasie mnoho čmeliakov a motýľov. V norách nachádzajú úkryt žaby, hlavne ropuchy obyčajné, a čmeliaky. Je zdrojom potravy pre dravé vtáky, lasice a tchory. Sysle na sysľovisku pri Tisovci sú veľmi plaché. K ich prežitiu na tejto lokalite je možné prispieť, a to rozsypom slnečnice (nepraženej, nesolenej, chemicky neošetrenej) v blízkosti nôr najmä za daždivých dní, kedy si len ťažko hľadajú potravu. Asi 15 km severovýchodným smerom sa nachádza v doline Muráňa pod hradom Muráň sysľovisko Biele vody s krotšími sysľami. Sysle sú aktívne a je možné ich pozorovať počas dňa a iba počas letnej sezóny (od apríla do konca augusta alebo septembra), inak sú v zemi.

Chránený areál Vachtové jazierko. Chránené územie poniže južného okraja Tisovca v Stolických vrchoch vyhlásené v roku 1997 na ochranu mokraďového spoločenstva v nive Rimavy s masovým výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).

Prírodná rezervácia Hlboký jarok. Chránené územie juhozápadne od Tisovca v oblasti tektonického kontaktu Spišsko-gemerského krasu (Muránskej planiny) a Stolických vrchov vyhlásené v roku 1988 na ochranu vzácnej prírodovednej lokality – tiesňavovitej časti doliny Rejkovského potoka (Hlbokého jarku) a juhovýchodného svahu vrchu Červená s typickým fluviokrasovým reliéfom s povrchovými i podzemnými krasovými formami.

Stolické vrchy. Horský geomorfologický celok na strednom Slovensku – časť Slovenského rudohoria – s pretiahnutým pôdorysom JZ– SV smeru približne medzi obcami Dobroč, Lovinobaňa, Málinec, Rejdová, Telgárt a Tisovec. Predstavuje klenbohrásť, od susediacich pohorí zväčša oddelenú výraznými zlomami. Na severozápade susedí s Muránskou planinou – podcelkom Spišsko-gemerského krasu – a Veporskými vrchmi a na juhovýchode s Revúckou vrchovinou a na krátkom úseku s Volovskými vrchmi. Geologickú stavbu tvoria kryštalické horniny, najmä paleozoické granity a granodiority a metamorfované bridlice (fylity, svory, ruly, amfibolity). Prevažujúci vrchovinový reliéf, len v mieste najväčšieho vyklenutia charakteru hornatiny (Stolica 1 477 m n. m.), je hladko modelovaný. Miestami, v oblasti križovania zlomov, sa vyvinuli členité zníženiny (Muránska brázda, Kokavská brázda a Ipeľská brázda), pretekané významnými tokmi (Muráň, Rimava, Klenovská Rimava, Rimavica, Ipeľ). Pohorie je rozčlenené dolinami priečne ho križujúcich tokov, ktoré využili komunikácie (cesty, železnice). Z významnejších riek priamo v ňom – v severnom svahu Stolice – pramení len Slaná. Takmer celé územie patrí povodiu Ipľa a Slanej. Pohorie je z veľkej časti zalesnené s prevahou dubovo-hrabových a bukových hospodárskych lesov, len v južnej časti v oblasti s rozptýleným osídlením (Klenovec, Kokava nad Rimavicou, Šoltýska, Ďubákovo) prevažujú pasienky a lúky, sčasti postupne opúšťané a zarastajúce pionierskym lesom.

 

Obsah informačných panelov

Lúky – vznik a udržiavanie. História a význam ovčiarstva. Syseľ pasienkový.