---

Zameranie chodníka: prírodovedné, hydrogeografické, historické, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný s tromi odbočkami, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa začína na zelenej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2012 – 1. úsek, 2014 – 2. úsek, 2019 zlúčenie a čiastočná obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú vo veľmi dobrom stave.

Textový sprievodca: skladačka, dostupná v boxe na informačnom paneli II. pri torze sušiarne U Baťkov; voľne sú dostupné texty, resp. obrázky informačných panelov oboch (pôvodne samostatných) častí chodníka  > Náučný chodník Hrádok – Rohatá skala    > Náučný chodník K prameňom Bebravy

Kontakt: Občianske združenie K prameňom Bebravy, Čierna Lehota 58, 956 53  Slatina nad Bebravou (viac info > .PDF)

Poznámka: Chodník vznikol zlúčením dvoch líniových úsekov: náučného chodníka Rohatá skala – Hrádok (z roku 2012) a náučného chodníka K prameňom Bebravy (z roku 2014), preto ho tvoria dva typy panelov s rôznym vzhľadom.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Čierna Lehota. Obec severne od Bánoviec nad Bebravou v strednej časti Strážovských vrchov v doline hornej Bebravy. Bola založená na zákupnom práve na konci 13. storočia – prvá písomná zmienka je z roku 1296. Terajší rázovitý charakter jej dodala valaská kolonizácia. V 16. storočí tu bol mlyn, roku 1720 už dva. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pasienkárstvom a ovocinárstvom pod správou uhrovského panstva. Počas druhej svetovej vojny sa zapojili do Slovenského národného povstania. V obci sa nachádza storočná zvonica, socha Panny Márie z roku 1920 a pamätník občanom padlým v druhej svetovej vojne. Nad obcou sú zrúcaniny stredovekého strážneho hrádku z druhej polovice 13. storočia (samostatné heslo nižšie). V krasovopuklinovom prostredí katastrálneho územia obce je 24 neveľkých jaskýň (stav v roku 2014). Najdlhšími sú: zlomovo-korózno-rútivá Jaskyňa pod Brečtanom s dĺžkou 22 m, hĺbkou 11 m a výskytom netopierov, zlomová Jaskyňa v Osičí (Vrchovište) dlhá 15 m a dve 12 m dlhé: Jazvečia jaskyňa a fluviokrasová Jaskyňa nad prameňom. S krasom súvisí aj veľké množstvo kvalitnej podzemnej vody – najväčšie prírodné bohatstvo širšieho okolia obce –, ktorá podlieha ochrane v rámci Chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. V minulosti sa voda využívala na pohon mlyna (existoval do roku 1966) a na máčanie konope na močidlách. V okolí obce sa vyskytuje viac ako 51 druhov rastlín rodu vstavačovitých, čo je pravdepodobne najviac v strednej Európe.

Bebrava. Rieka na západnom Slovensku pretekajúca zhruba severo-južným smerom Strážovskými vrchmi a Nitrianskou pahorkatinou s dĺžkou 47,2 km a priemerným prietokom 2,3 m³/s v ústí. Pramení (vo výške 683 m n. m.) v masíve Záhradčie severozápadne od obce Čierna Lehota a východne od Topoľčian pri Prázdnovciach ústi (vo výške 169 m n. m.) sprava do Nitry. Druhá najkratšia rieka Slovenska, ktorej podzemné zdroje zásobujú diaľkovodom zhruba stopäťdesiat tisíc obyvateľov miest od Bánoviec nad Bebravou cez Partizánske, Topoľčany až po sever Nitry.

Hrádok (657 m n. m.). Vápencový vŕšok v juhovýchodnej rázsoche Záhradčia v centre Strážovských vrchov, vybiehajúcej nad horný koniec Čiernej Lehoty, s drobnými zvyškami strážneho hrádku, vybudovaného v druhej polovici 13. storočia na jeho vrcholovej plošinke na ochranu frekventovanej horskej cesty na Valaskú Belú. Hrádok v roku 1786 vyhorel. Vrch poskytuje výhľady, keďže jeho južné a východné svahy sú bezlesé so skalnými sutinami.

Rohatá skala. Vápencový skalný útvar na okraji plošiny (523 m n. m.) na konci juhovýchodnej rázsochy Záhradčia v centre Strážovských vrchov nad horným koncom Čiernej Lehoty vyčnievajúci z lesa s výhľadom do doliny Bebravy.

Prírodná pamiatka Stará Bebrava. Chránené územie pri hornom konci Čiernej Lehoty v strednej časti Strážovských vrchov v najjužnejšom cípe rázsochy masívu Kremenište vyhlásené v roku 1987 na ochranu skamenelín mezozoických živočíchov, ktoré umožňujú odlišovať jednotlivé skupiny kriedy ako geologického útvaru. Nachádzajú sa tu Sokolné skaly a Dubná skala. Pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Kňaží stôl a chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Prírodná rezervácia Rysia. Druhá z dvoch súkromných prírodných rezervácií na Slovensku i v strednej a východnej Európe, vyhlásená v roku 2004 v oblasti východných svahov a vrcholovej časti vrchu 843 m medzi Čiernou Lehotou a osadami Valaskej Belej (Krištofovci a Toporovci) na ochranu evolučných procesov v komplexe prirodzených lesných porastov centrálnej časti Strážovských vrchov. Majiteľom lesa je občianske združenie Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorému ho v roku 1998 daroval súkromný majiteľ zo stredného Slovenska. V tomto lese sa od roku 1994, kedy pôvodný majiteľ prevzal svoj les, neťaží ani nijako nezasahuje do prírodných procesov (5. stupeň ochrany). Podložie je budované prevažne migmatitmi a v nižších častiach kremencami. V prirodzených porastoch bukového vegetačného stupňa tu prevažuje buk (80 %), hojná je breza previsnutá, čučoriedky a paprade, sporadicky sa vyskytujú jarabina vtáčia, vŕba rakyta a z umelej výsadby smreky, borovice a smrekovce. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. Žijú tu zákonom chránené bystrušky, fúzač alpský, salamandra škvrnitá, skokan hnedý, užovka stromová, tesár čierny, žlna zelená a i. Hojné sú rysy a medvede. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Kňaží stôl a chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Majiteľ plánuje rezerváciu zväčšovať postupným prikupovaním okolitých lesných pozemkov.

Strážovské vrchy. Jadrové pohorie v oblasti zhruba medzi Trenčínom, Novákmi, Bojnicami a Ilavou, budované najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov (granitoidné jadro nie je odhalené, leží v hĺbke). Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi. Ich dominantou je Strážov (1 213 m n. m.).

 

Názvy a poloha informačných panelov

0. Náučný chodník. Základné údaje (panel bez čísla; pred obecným úradom)
1. Východiská projektu (konečná zastávka autobusov)
2. Voda v živote našich predkov (na odbočke pri základoch sušiarne ovocia U Baťkov; posedenie s občerstvením v prírodnej chladničke)
3. Nie je voda ako voda (ovčín v doline Bebravy; posedenie s pitnou vodou)
4. Ponitriansky skupinový vodovod (pod prameňom Bebravy)
5. Ochrana vody (sedlo za Hrádkom)
6. Lokalita Hrádok (panel bez čísla; na odbočke na Hrádku)
7. Zver našich lesov (panel bez čísla; lúka pod Hrádkom)
8. Rohatá skala (panel bez čísla; na odbočke na Rohatej skale)
9. Rastliny nášho regiónu (panel bez čísla; rázcestie pod Rohatou skalou)

Informačné tabule tu označené 0. a VI. – IX. nemajú v teréne čísla.