Kraj:	Žilinský
Okres:	Čadca
Geomorfologická jednotka:	Kysucká vrchovina
Geologická jednotka:	flyšové pásmo
Chránené územie:	Chránená krajinná oblasť Kysuce
Prístup:	bus Nová Bystrica, Vychylovka, skanzen a pešo 500 m k vstupu do Múzea kysuckej dediny plus 250 m po východisko náučného chodníka v rámci areálu múzea
Východisko:	Nová Bystrica, Vychylovka, Múzeum kysuckej dediny – pri objekte Kaplnka Panny Márie Ružencovej
Trasa:	Nová Bystrica-Vychylovka: v rámci areálu Múzea kysuckej dediny
Dĺžka, prevýšenie:	720 m, prevýšenie 40 m
Čas prechodu:	45 min
Počet zastávok:	6
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: V bezprostrednom susedstve (múzea) prechádza červená turistická značka.

Rok otvorenia: 2014

Aktuálny stav: Existujúce informačné panely sú v relatívne dobrom stave (2019).

Textový sprievodca: informačný text verejne dostupný na stránke zriaďovateľa chodníka > .PDF

Kontakt: Lesy SR, š. p., OZ Čadca, ul. Ľ. Podjavorinskej 2207, 022 01 Čadca, tel. 041 / 4308 511

Poznámka: Náučný chodník sa nachádza v areáli Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke (tel. 041 / 4397 219). Návštevu chodníka zriaďovateľ (pozri kontakt) odporúča počas sezóny (máj – október), no zároveň informuje, že skanzen včítane náučného chodníka sú prístupné celoročne.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie materských a základných škôl. Prezentuje fenomény lesa spojené so zmyslovým vnímaním a jednoduchými úlohami návštevníkov nabáda skúmať vybrané prírodniny vlastnými zmyslami.

V areáli skanzenu sa nachádza aj Školský náučný chodník Prírodné spoločenstvá Doliny Chmúra v oblasti Kysuckého skanzenu Vychylovka.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Nová Bystrica. Rozľahlá horská obec s rozptýleným osídlením na severnom Slovensku pri slovensko-poľskej štátnej hranici vo východnej časti Kysuckej vrchoviny a Kysuckých Beskýd a najzápadnejšom výbežku Oravských Beskýd. Rozloha pôvodnej obce Nová Bystrica v hornej časti doliny Bystrice sa značne zväčšila pričlenením území južne a východne v závere doliny Bystrice a jej zdrojníc ležiacich obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zanikli pre výstavu vodárenskej nádrže Nová Bystrica na sútoku Bystrice (Riečnice), Harvelky a i. potokov v rokoch 1983 – 1989. Územie vlastnej Novej Bystrice v doline Bystrice a jej pravostranného prítoku Vychylovky bolo pôvodne osídlené v 13. – 15. storočí počas valaskej kolonizácie. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1662, kedy mala 19 sedliackych usadlostí. Jej obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pltníctvom, tkáčstvom, výrobou dreveného riadu, prácou na pílach, drotárstvom a podomovým obchodníctvom. Územia vo väčších nadmorských výškach ležiacej Riečnice a Harvelky osídľovali neskôr počas valaskej a najmä kopaničiarskej kolonizácie v 16. – 18. storočí, ich obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, salašníctvom, drevorubačstvom, šindliarstvom, výrobou plátna a náradia. Územie s mnohými osadami patrilo rôznym panstvám (Strečno, Teplička). V rokoch 1915 – 1918 v doline Bystrice, Vychylovky a Chmúry vybudovali s talianskymi vojnovými zajatcami lesnú železnicu (viac v samostatnom hesle). Miestna časť obce Nová Bystrica Vychylovka, ktorú tvoria početné osady (Porvieslovci, Rycierky, Kubátkovia…), sa spomína v roku 1696 ako rozšírenie obce Nová Bystrica a v roku 1828 ako samostatná obec. V súčasnosti je významným centrom turistického ruchu (skanzen Múzeum kysuckej dediny, turistická historická lesná železnica > samostatné heslá).

Kysucká lesná železnica. Bývalá lesná železnica na zvážanie dreva na Kysuciach v doline Bystrice na trati Oščadnica – Chmúra vybudovaná v dĺžke 29,4 km s rozchodom 760 mm v rokoch 1915 – 1918. Vlečkou bola prepojená s Košicko-bohumínskou železnicou. Pre potrebu napojenia blízkej Oravskej lesnej železnice vedúcej dolinou Bielej Oravy a Bukovinského potoka (viac na stránke Náučného chodníka Oravskej lesnej železnice) na Košicko-bohumínsku železnicu bol v roku 1926 dobudovaný 10,5 km úsek trate s piatimi úvraťami, prekonávajúci na krátkej vzdialenosti veľké prevýšenie sedla Beskyd (933 m n. m.) na pomedzí Kysúc a Oravy (220 m na vzdušnej vzdialenosti 1,5 km), čím vznikla Kysucko-oravská lesná železnica. Úvrať je technické riešenie veľkého prevýšenia na krátkej časti železničnej trate kyvadlovým presmerovaním premávky na úsekoch zbiehajúcich sa na pôdoryse písmena V (t. z. súprava striedavo ide vpred a cúva). Železnica ukončila činnosť v roku 1969, väčšina jej trate bola demontovaná, pričom sa podarilo zachovať časť v úseku Vychylovka-Kubátkovia – Sedlo Beskyd so štyrmi úvraťami. Tá je včítane zachovanej časti historickej trate na oravskej strane (Tanečník – Sedlo Beskyd) ako Historická lesná úvraťová železnica od roku 1991 národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 2013 je časť „kysuckej“ trate v úseku medzi stanicou Skanzen a Prvou úvraťou sezónne (máj až október) turisticky prevádzkovaná historickým vláčikom (podobne ako oravský úsek Sedlo Beskyd – Tanečník, Oravská lesná železnica) pod správou Kysuckého múzea v Čadci (v úseku Skanzen – Sedlo Beskyd jazdí príležitostne na objednávku len drezina). Železnica je začlenená do národopisnej expozície Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke, ktorej súčasťou sú historické parné a motorové rušne, vozne a pod.

Múzeum kysuckej dediny (skanzen Vychylovka). Národopisná expozícia v Novej Bystrici-Vychylovke, pracovisko Kysuckého múzea v Čadci, ktorá vznikla v roku 1974 na záchranu pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka zaniknutých pre výstavbu vodnej (vodárenskej) nádrže Nová Bystrica. Stavebné objekty pochádzajúce aj z iných obcí prezentujú okrem architektúry aj kultúru a spôsob života Kysúc 19. a prvej polovice 20. storočia. V expozícii sa nachádza vyše 30 stavieb, prevažne obytných domov a hospodárskych budov (stodola, maštaľ), mlyny, murovaná kaplnka, krčma, cholvarky (miestne sezónne pastierske stavby), cintorín (kríže) a i. Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia. Súčasťou skanzenu je úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, časť Historickej lesnej úvraťovej železnice (pozri heslo vyššie). Expozícia je otvorená od mája do októbra, možnosť objednať prehliadku so sprievodcom (tel. 041 / 4397 219). Časťou areálu múzea vedie okružný náučný chodník Kysucký detský les s východiskom pri objekte Kaplnky Panny Márie Ružencovej a Školský náučný chodník Prírodné spoločenstvá doliny Chmúra v oblasti kysuckého skanzenu Vychylovka povyše vstupného areálu skanzenu.

Chránený areál Chmúra. Malé chránené územie pri severovýchodnom okraji Kysuckej vrchoviny vyhlásené v roku 2001 na ochranu podmáčaných slatinných lúk v plochom závere doliny potoka Chmúra v mieste sútoku viacerých potokov s hojným výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Areál je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Kysucká vrchovina. Rozsiahly horský geomorfologický celok na severozápadnom Slovensku zhruba medzi Žilinou, Zázrivou, Novou Bystricou a juhovýchodným okrajom Čadce susediaci na juhu so Žilinskou kotlinou a Malou Fatrou, na východe s Oravskou vrchovinou (len asi na 1,5 km), Oravskou Magurou a Podbeskydskou brázdou, na severe s Oravskými Beskydami a Kysuckými Beskydami a na západe s Javorníkmi. Má pestrý mnohotvárny vrchovinový reliéf bez ústredného chrbta vyplývajúci zo zložitej geologickej stavby. Väčšia severná časť územia patrí k flyšovému pásmu s mocnými súvrstviami paleogénnych pieskovcov a ílovcov. Južná menšia a vyššia časť – Kysucké bradlá – patrí k bradlovému pásmu prevažne s mezozoickými vápencami, dolomitmi a slieňmi tvoriacimi nápadne vystupujúce tvrdoše (Rochovica, Brodnianka, Vreteň, Ľadonhora, Havranský vrch, Kozinec). V nej sa nachádza i najvyšší vrch celku – Pupov (1 095 m n. m.). Územie odvodňujú najmä prítoky Kysuce (Bystrica), Váhu a Varínky, ktoré v miestach s relatívne menej odolnými horninami (ílovce, sliene) vyformovali brázdy (Bystrická, Vadičovská a Zázrivská), resp. kotlinky (Krásňanská). Veľkú časť územia pokrýva les – pôvodné bučiny boli nahradené smrečinami –, plošinaté časti pohoria a údolia boli pri kopaničiarskom osídľovaní odlesnené. Pôvodné polia, lúky a pasienky, dnes miestami opúšťané, sukcesne zarastajú.