---

Zameranie chodníka: historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je súbežná so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2012

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je; informačné panely sú voľne prístupné na stránke jeho tvorcu  > .PDF

Kontakt: Združenie na záchranu hradu Revište, ul. Františka Hečku 21, 966 81  Žarnovica, tel. 0905  645 946

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na vlastivednú vychádzku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Revištské Podzámčie. Bývalá podhradská obec pod hradom Revište na styku Žiarskej kotliny a Vtáčnika pri Hrone, dnes mestská časť južnejšie ležiaceho okresného mesta Žarnovica. Významnou pamiatkou je kostol sv. Vendelína. Južne od obce bol vybudovaný rybník (viac v hesle chránený areál Revištský rybník).

Hrad Revište. Zrúcanina gotického hradu nad pravým brehom Hrona severne od Žarnovice na výbežku so strmými svahmi na východnom okraji pohoria Vtáčnik. Vybudovali ho začiatkom 13. storočia zároveň s blízkym hradom Šášov (viac tu) ako súčasť ochrany stredoslovenských banských miest a pohronskej obchodnej cesty. Písomne sa spomína v roku 1265. V tomto období patril kráľovi Ondrejovi II. V prvej polovici 14. storočia panstvo vlastnila rodina Komoróczyovcov. V roku 1446 sa ho zmocnili bratríci Jána Jiskru z Brandýsa. Posledným významným majiteľom medzi panovníkmi bol Matej Korvín, ktorý ho dal do zálohu Jánovi Kolárovi, aby od neho získal hrad Šášov. Keď sa panstvo neskôr vrátilo do majetku kráľa, daroval ho v roku 1479 jágerskému biskupovi Urbanovi Dócimu. Dóciovci boli jednými z najväčších magnátov v Tekovskej župe. V roku 1662 prešlo panstvo do správy hlavného komorno-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Za povstania Imricha Tökölyho na hrade sídlila posádka nemeckých žoldnierov v cisárskych službách. Tí, zle platení, hrad v roku 1677 vydali bez boja Tökölyho vojakom, ktorí ho vyplienili a vypálili. Po oprave banskoštiavnickou komorou slúžil ešte ako ubytovňa pre úradníkov banskej komory až do roku 1792, kedy od blesku vyhorel a začal chátrať. Od roku 2011 sa o jeho sanáciu usiluje miestne Združenie na záchranu hradu Revište. Zrúcanina je verejnosti celoročne voľne prístupná.

Chránený areál Revištský rybník. Chránené územie severne od Žarnovice v jej časti Revištské Podzámčie v Žiarskej kotline na nive Hrona vyhlásené v roku 1992 na ochranu územia rybníka, ktorý je významným hniezdnym a najmä migračným biotopom vtáctva, predovšetkým vodných a vlhkomilných druhov, biotopom stabilnej kolónie ondatry pižmovej – dnes už relatívne zriedkavej –, a reprodukčným biotopom obojživelníkov. Areál je zároveň územím európskeho významu (je súčasťou sústavy Natura 2000). Revištský rybník je chovným a patrí k najstarším a najväčším (22 ha) na Slovensku. Zamokrené územie na nive Hrona začali na rybník meniť v 16. storočí Dóciovci, majitelia panstva Revište, dnešnú podobu získal úpravou v 30. rokoch 20 storočia. Hlavným chovateľským druhom sú kapry všetkých troch druhov. Ročný výlov predstavuje vyše 10 000 kg rýb.

Zveropark v Revištskom Podzámčí. Oddychový park medzi Žarnovicou a Revištským Podzámčím v okrajovom svahu Vtáčnika s viac ako 40 druhmi zvierat, v ktorom žijú okrem u nás bežných lesných druhov (jeleň, diviak lesný, líška) aj zriedkavé či cudzokrajné, z ktorých sú atrakciou predovšetkým losy mokraďové, ale i koza kamerunská, minikoza holandská. K dispozícii je hladkací kútik, predaj potravinového balíčka na kŕmenie zvierat, pikniková lúka, možnosť opekania, ihrisko, amfiteáter a i. Počas sezóny organizuje podujatia a zabezpečuje návštevy (na požiadanie) pre materské, základné a stredné školy. Park je prístupný sezónne (apríl – október víkendy a sviatky, júl a august denne).

Vtáčnik. Pohorie na strednom Slovensku pretiahnuté severo-južným smerom zhruba medzi Prievidzou, Radobicou, Novou Baňou, Žarnovicou a Novou Lehotou, susediace na severe s Hornonitrianskou kotlinou, na západe Tribečom a Pohronským Inovcom a na východe Žiarskou kotlinou a krátko aj s Kremnickými vrchmi. Vo vyššej severozápadnej časti s ústredným chrbtom a krátkymi rázsochami s hojnými skalnými formami a hlbokými dolinami je masívnou hornatinou, kulminujúcou Vtáčnikom (1 346 m n. m.). Vo zvyšku prevláda menej členitý vrchovinový reliéf,  miestami je otvorenejší, vytvárajúc neveľké kotliny (Novobanská, Prochotská, Ostrogrúnska). Budované je prevažne neogénnymi andezitmi, v malej miere ryolitmi a ich pyroklastikami. Lokálne (okolo Župkova) sa vyskytujú neogénne riečne a jazerné sedimenty (štrky a piesčité štrky). Geologické pomery a členitosť reliéfu vedie k hojným zosuvom, a to i mohutným kryhovým (blokovým) na miestach čiel bývalých lávových prúdov. Územie je starou baníckou oblasťou, drahé kovy sa ťažili v doline Píľanského potoka nad Žarnovicou a v Novej Bani. V pohorí prameniace potoky smerujú, resp. ústia do Handlovky, Nitry a Hrona. Vo vyšších častiach pohoria prevažujú bukové a bukovo-jedľové lesy, v najvyšších polohách sú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá „kosodrevina“ s pôvodným smrekom a horskými rastlinnými i živočíšnymi druhmi. Táto západná stredná časť pohoria je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Východ a juh pohoria je sčasti mozaikovito odlesnený s výskytom neveľkých obcí a rozptýleného osídlenia (štále).

 

Názvy informačných panelov

1. Ondrej II.
2. Ľudovít I.
3. Žigmund
4. Ján Jiskra
5. Matej Korvín
6. Dóciovci
7. Banská komora
8. Lesy Slovenskej republiky