---

Zameranie chodníka: prírodovedné, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je súbežný so žltou značkou.

Rok otvorenia: 2012

Aktuálny stav: Informačné panely sú v pomerne dobrom stave (2021).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Markušovce, Michalská 51, 053 21  Markušovce, tel. 053 / 4299 359

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Markušovce. Obec na východ od Spišskej Novej Vsi na južnom okraji Hornádskej kotliny na rieke Hornád s chránenou pamiatkovou zónou, zahŕňajúcou 22 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z toho 10 kaštieľov a kúrií zo 17. – 18. storočia. Vznikli ako strážna a hraničná obec asi v 12. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1289. Stali sa sídlom rodiny Mariássyovcov, ktorých renesančný kaštieľ, vybudovaný Františkom Mariássym v roku 1643, neskôr rokokovo prestavaný, je najkrajší v obci. Má štvorcový pôdorys so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami, je verejnosti prístupný ako pobočka Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi s expozíciou historického nábytku. Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely, budovaným v poslednej štvrtine 18. storočia aj pre očakávanú návštevu cisára Jozefa II., ktorá sa však neuskutočnila, práce na letohrádku sa načas prerušili a bočné krídla sa dostavali až v 80. rokoch 20. storočia. Od roku 1983 je v letohrádku inštalovaná expozícia klávesových hudobných nástrojov zameraná na domácich výrobcov s cennou zbierkou čembál či klavichordov z 18. storočia (tiež súčasť Múzea Spiša). Jeho renesančná sála s impozantnými freskami slúži ako koncertná sieň. V obci stojí rímskokatolícky gotický kostol sv. Michala a hrad (samostatné heslo), oba z 13. storočia.

Markušovský hrad. Čiastočne zachovaná ruina gotického hradu so štyrmi nárožnými vežami na skalnom návrší nad Hornádom v centre Markušoviec. Založený bol v roku 1284. Jadrom bola obytná strážna veža v samostatnom opevnení. Na prelome 15. a 16. storočia hrad prestaval a rozšíril Štefan Mariássy, neskôr zničený opäť v 16. storočí obnovil Pavol Mariássy v renesančnom slohu. Po požiari koncom 17. storočia bol opäť zrekonštruovaný, o čom svedčí nápis na paláci, no po presťahovaní panstva do kaštieľa prestal byť od 18. storočia využívaný. Po adaptácii budovy so severovýchodnou baštou bol na hrade v rokoch 1846 – 1933 umiestnený archív rodu Máriássy. Po druhej svetovej vojne bol hrad obývaný, bola v ňom škola, pre plánované múzeum bol v roku 1974 zakonzervovaný a opustený až do roku 1992. Aktuálne je vďaka občianskemu združeniu Hrad Markušovce, na čele ktorého stojí Peter Máriássy, potomok pôvodných majiteľov, ožívajúci hrad príležitostne verejnosti prístupný.

Prírodná pamiatka Markušovská transgresia paleogénu. Chránené územie pozdĺž severného okraja Markušoviec v Hornádskej kotline vyhlásené v roku 1987 na ochranu výrazného geomorfologického útvaru na rozhraní paleogénnych vrstiev a triasových vápencov vo svahu na ľavom brehu Levočského potoka a Hornádu s xerotermnou vegetáciou na vápencoch s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica). Pamiatka je súčasťou rozsiahlejšieho územia európskeho významu Hornádske vápence (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Markušovský skalný hríb. Nápadný skalný útvar na strmom svahu nad tokom Hornádu na východ od Markušoviec v Hornádskej kotline pri jej kontakte s Volovskými vrchmi. Je ukážkou selektívneho zvetrávania rôzne odolných paleogénnych sedimentárnych hornín. Dlhotrvajúcimi účinkami vody, mrazu i vetra sa horniny postupne rozpadajú – zvetrávajú. Mechanicky menej odolný zlepenec podlieha zvetrávaniu ľahšie (rýchlejšie) ako nadložné odolnejšie pieskovce, a preto sa vytvorila zlepencová užšia noha, vysoká asi 8 m, a pieskovcový klobúk hríba, najznámejšieho na Slovensku. Hríb leží v rámci národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny, vyhlásenej aj na jeho ochranu v roku 1976. Pamiatka je súčasťou rozsiahlejšieho územia európskeho významu Hornádske vápence (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Matejovce nad Hornádom. Neveľká obec pri Hornáde východne od Spišskej Novej Vsi a Markušoviec na kontakte Hornádskej kotliny a Volovských vrchov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1320. V obci stojí pôvodne ranogotický katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, viackrát upravovaný, s barokovým hlavným oltárom z prvej polovice 18. storočia. Asi 1,3 km na východ od centra obce sa nachádza na úpätí strmého, paleogénnymi zlepencami budovaného, svahu, podmývaného bočnou eróziou Hornádu, široký skalný previs Šikľavá skala, známy tvorbou bohatej ľadovej výzdoby počas mrazových období. (Dostupné chodníkom popri železničnej trati a Hornáde.)

Hornádska kotlina. Výrazná zníženina na východnom Slovensku, pretiahnutého pôdorysu východo-západného smeru v dĺžke vyše 60 km – veľmi mladá tektonická depresia medzi východnými časťami Kozích chrbtov a Nízkych Tatier, Slovenským rajom, Volovskými vrchmi, Braniskom a Levočskými vrchmi zhruba medzi obcami: Vikartovce (resp. takmer Liptovská Teplička), Markušovce, Kluknava, Poľanovce a Jánovce. Leží vo výškach od 330 (pri výtoku Hornádu z nej) do okolo 960 m n. m. (na severom úpätí Nízkych Tatier) a má prevažne pahorkatinový reliéf na východe prechádzajúci až do vrchovinového. Vyplnená je flyšovými horninami (paleogénne zlepence, ílovce, pieskovce, prachovce), ktoré vo východnej časti prekrývajú rozsiahle akumulácie hlinitých štrkov a piesčitých hlín pleistocénnych náplavových kužeľov a v úzkej nive Hornádu a jeho prítokov kvartérne štrky, piesky a hliny. Vo východnej časti kotliny sú špecifickým fenoménom masívne uloženiny travertínov z minerálnych prameňov na tektonických zlomoch (Dreveník, Spišský hrad, Sivá Brada). Takmer celým územím kotliny preteká Hornád s výnimkou 11 km dlhého úseku medzi Hrabušicami a Smižanmi, na ktorom preteká severným okrajom Spišsko-gemerského krasu (resp. jeho podcelku Slovenský raj) v kaňonovitom údolí. Kotlina leží v dažďovom tieni najmä Tatier, je preto relatívne suchá. Je takmer celá odlesnená, len v členitejšej centrálnej časti na pieskovcových chrbtoch medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou sú ostrovy lesov.

 

Názvy informačných panelov

1. História obce Markušovce
2. Prírodné zaujímavosti obce Markušovce