---

Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke, banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: na krátkom úseku trasa vedie po červenej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2014

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Lesy SR, OZ Slovenská Ľupča, tel.: 048/ 41 87 295, mail: lesysl@lesy.sk

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave.

Poznámka: Chodník má dve trasy – zelenú (kratšiu) a oranžovú (dlhšiu). Odporúčame ísť v smere číslovania zastávok, nakoľko výstup od zastávky č. 1 k zastávke č. 5 je značne strmý.

 

Využiteľnosť pre školy

Pre dĺžku chodníka a značné prevýšenie je použitie chodníka pre terénne vyučovanie obmedzené.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dolná Lehota. Obec v západnej časti Horehronského podolia pod Nízkymi Tatrami na Vajskovskom potoku západne od Brezna. Osadu založil v roku 1358 na území Ľupčianskeho panstva dedičný richtár Petrík z Predajnej. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, furmančením pre erárne železohutnícke podniky, čipkárstvom. Lehotskí podomoví obchodníci s čipkami, hrnčiarskym, hrebeniarskym tovarom, modrotlačou a nožmi boli známi nielen v Uhorsku, ale aj na Balkáne. K ťažbe nerastov sa obyvatelia vrátili v 19. storočí, zlato a striebro však nahradila antimónová ruda spracovávaná vo Vajskovej. Výmaľba rímskokatolíckeho kostola sv. Jána krstiteľa je dielom Jozefa Hanulu (1915).

Vajskovský vodopád. Leží v nadmorskej výške 1 300 m v závere Vajskovskej doliny pod vrchmi Skalka, Kotliská a Poľana v Nízkych Tatrách nad obcou Dolná Lehota. Vajskovský potok ním prekonáva skalný stupeň vysoký 9 m. Pri vodopáde v súčasnosti z dôvodu ochrany prírody zelená turistická trasa končí.

Kulichova dolina. Pravostranná odbočka z Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách pozdĺž potoka Dve vody, prístupná po zelenej značke. Zo Žiarskej hole sa do nej 8. marca 1956 zrútila obrovská lavína. Vyvrátila 50 rokov starý bukový les a strhla zrub s 19 lesnými robotníkmi. Zachránili sa len traja muži. Deväť obetí bolo z Pohorelej, sedem z Telgártu. Niektoré obete sa podarilo nájsť až po vyše mesiaci. Lavína mala od miesta odtrhu po čelo dĺžku 3,5 km, zasiahla plochu 1,2 mil. m², jej čelo bolo 30 m vysoké. Tragédiu pripomína pomník, na ktorom pri jej 50. výročí odhalili lesníci z Lesov SR spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom novú pamätnú tabuľu, pri ktorej zelená značka končí.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Názvy informačných panelov

1. Úvodný informačný panel
2. PRO SILVA
3. Porast 153a00
4. Vojaci na Krpáčove
5. Antimónové bane
6. Ťažké vojnové časy