Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Brezno |
Geomorfologická jednotka: | Nízke Tatry |
Geologická jednotka: | jadrové pohorie |
Chránené územia: | Národný park Nízke Tatry |
Prístup: | bus Dolná Lehota, zastávka Krpáčovo, Hydrostav |
Východisko: | Dolná Lehota, Krpáčovo, Hostinec Kukučka |
Trasa: | Dolná Lehota, Krpáčovo – antimónové bane – Dolná Lehota, Krpáčovo |
Dĺžka, prevýšenie: | kratšia trasa: 5,3 km, prevýšenie 300 m
dlhšia trasa: 8,4 km, prevýšenie 300 m |
Čas prechodu: | 2 – 3 h |
Počet zastávok: | 6 + malé tabuľky na trase venované jednotlivým druhom živočíchov a rastlín |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke, banícke, historické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: na krátkom úseku trasa vedie po červenej turistickej značke.
Rok otvorenia: 2014
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Lesy SR, OZ Slovenská Ľupča, tel.: 048/ 41 87 295, mail: lesysl@lesy.sk
Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave.
Poznámka: Chodník má dve trasy – zelenú (kratšiu) a oranžovú (dlhšiu). Odporúčame ísť v smere číslovania zastávok, nakoľko výstup od zastávky č. 1 k zastávke č. 5 je značne strmý.
Využiteľnosť pre školy
Pre dĺžku chodníka a značné prevýšenie je použitie chodníka pre terénne vyučovanie obmedzené.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Dolná Lehota. Obec v západnej časti Horehronského podolia pod Nízkymi Tatrami na Vajskovskom potoku západne od Brezna. Osadu založil v roku 1358 na území Ľupčianskeho panstva dedičný richtár Petrík z Predajnej. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, furmančením pre erárne železohutnícke podniky, čipkárstvom. Lehotskí podomoví obchodníci s čipkami, hrnčiarskym, hrebeniarskym tovarom, modrotlačou a nožmi boli známi nielen v Uhorsku, ale aj na Balkáne. K ťažbe nerastov sa obyvatelia vrátili v 19. storočí, zlato a striebro však nahradila antimónová ruda spracovávaná vo Vajskovej. Výmaľba rímskokatolíckeho kostola sv. Jána krstiteľa je dielom Jozefa Hanulu (1915).
Vajskovský vodopád. Leží v nadmorskej výške 1 300 m v závere Vajskovskej doliny pod vrchmi Skalka, Kotliská a Poľana v Nízkych Tatrách nad obcou Dolná Lehota. Vajskovský potok ním prekonáva skalný stupeň vysoký 9 m. Pri vodopáde v súčasnosti z dôvodu ochrany prírody zelená turistická trasa končí.
Kulichova dolina. Pravostranná odbočka z Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách pozdĺž potoka Dve vody, prístupná po zelenej značke. Zo Žiarskej hole sa do nej 8. marca 1956 zrútila obrovská lavína. Vyvrátila 50 rokov starý bukový les a strhla zrub s 19 lesnými robotníkmi. Zachránili sa len traja muži. Deväť obetí bolo z Pohorelej, sedem z Telgártu. Niektoré obete sa podarilo nájsť až po vyše mesiaci. Lavína mala od miesta odtrhu po čelo dĺžku 3,5 km, zasiahla plochu 1,2 mil. m2, jej čelo bolo 30 m vysoké. Tragédiu pripomína pomník, na ktorom pri jej 50. výročí odhalili lesníci z Lesov SR spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom novú pamätnú tabuľu, pri ktorej zelená značka končí.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.
Názvy informačných panelov
- Úvodný informačný panel
- PRO SILVA
- Porast 153a00
- Vojaci na Krpáčove
- Antimónové bane
- Ťažké vojnové časy