---

Zameranie chodníka: prírodovedné, lesnícke, banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, čiastočne cyklistický (po lokalitu Pálenice, 4,8 km s prevýšením 400 m), celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie po zelenej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2018

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry, Partizánska cesta 69, 974 01  Banská Bystrica, tel. 048 / 4130 888

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave (2022).

Poznámka: Chodník tematicky nadväzuje na štvoricu náučných panelov, stojacich v obci Dolná Lehota a v lokalitách Črmné a Krpáčovo, ktoré spolu tvoria nesúvislú trasu „Spoločenstvo prírody: Náučný chodník v Dolnej Lehote“ (sprievodca).

 

Využiteľnosť pre školy

Pre dĺžku prístupu k trase chodníka a značné prevýšenie je chodník pre terénne vyučovanie málo vhodný.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Dolná Lehota. Obec v západnej časti Horehronského podolia pod Nízkymi Tatrami na Vajskovskom potoku západne od Brezna. Osadu založil v roku 1358 na území Ľupčianskeho panstva dedičný richtár Petrík z Predajnej. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, furmančením pre erárne železohutnícke podniky, čipkárstvom. Lehotskí podomoví obchodníci s čipkami, hrnčiarskym, hrebeniarskym tovarom, modrotlačou a nožmi boli známi nielen v Uhorsku, ale aj na Balkáne. K ťažbe nerastov sa obyvatelia vrátili v 19. storočí, zlato a striebro však nahradila antimónová ruda spracovávaná vo Vajskovej. Výmaľba rímskokatolíckeho kostola sv. Jána krstiteľa je dielom Jozefa Hanulu (1915).

Národná prírodná rezervácia Skalka. Chránené územie v Nízkych Tatrách na sever od Dolnej Lehoty vyhlásené v roku 1997 na ochranu ekosystémov horskej a vysokohorskej glaciálno-hôľnej krajiny s výskytom významných floristických a faunistických prvkov. Je centrom areálu úspešne introdukovaného kamzíka vrchovského tatranského. Leží v rámci Národného parku Nízke Tatry, územia európskeho významu Ďumbierske Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry (obe posledné sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Vajskovský vodopád. Vodopád na Vajskovskom potoku v závere Vajskovskej doliny pod vrchmi Skalka, Kotliská a Poľana v nadmorskej výške 1 300 m v Nízkych Tatrách nad obcou Dolná Lehota. Potok ním prekonáva skalný stupeň vysoký 9 m. Pri vodopáde v súčasnosti z dôvodu ochrany prírody zelená turistická trasa končí.

Kulichova dolina. Pravostranná odbočka z Vajskovskej doliny v Nízkych Tatrách pozdĺž potoka Dve vody, prístupná po zelenej značke. Zo Žiarskej hole sa do nej 8. marca 1956 zrútila obrovská lavína. Vyvrátila 50 rokov starý bukový les a strhla zrub s 19 lesnými robotníkmi. Zachránili sa len traja muži. Deväť obetí bolo z Pohorelej, sedem z Telgártu. Niektoré obete sa podarilo nájsť až po vyše mesiaci. Lavína mala od miesta odtrhu po čelo dĺžku 3,5 km, zasiahla plochu 1,2 mil. m², jej čelo bolo 30 m vysoké. Tragédiu pripomína pomník, na ktorom pri jej 50. výročí odhalili lesníci z Lesov SR spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom novú pamätnú tabuľu, pri ktorej zelená značka končí.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Názvy a obsah informačných panelov

1. Vajskovská dolina – Dve vody (história baníctva – ťažba antimónu a veľká lavína v Kulichovej doline)
2. Vajskovská dolina – Smrečiny (národná prírodná rezervácia Skalka; partizánske boje v doline)
3. Vajskovská dolina – Pálenice (ťažba a splavovanie dreva)
4. Vajskovská dolina – vodopád