---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: ?

Textový sprievodca: Náučný chodník Miroslava Poliščuka (ŠOP SR, Správa NP Poloniny)

Kontakt: ŠOP SR, Správa NP Poloniny, Ul. Mieru 193, 067 61  Stakčín; Obecný úrad Ulič, Ulič 89, 067 67  Ulič

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Poznámka: Náučný chodník je venovaný Ing. Miroslavovi Poliščukovi (1909 – 1997), zakladateľovi prvej dobrovoľnej ochranárskej organizácie na východnom Slovensku. Po vyhlásení CHKO Východné Karpaty bol jedným z jej prvých pracovníkov a významnou mierou prispel k záchrane pralesových rezervácií Stužica, Jarabá skala, Pľaša a Rožok. Je osobnosťou regiónu, ktorej meno symbolizuje lásku a úctu k prírode.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Ulič. Obec v severovýchodnom cípe Slovenska na východ od Sniny v Bukovských vrchoch na sútoku Uličky a Zbojského potoka pri slovensko-ukrajinskej štátnej hranici. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku roku 1451. Počas prvej svetovej vojny sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Horthyovského Maďarska. K pamiatkam patrí o. i. gréckokatolícky kostol z roku 1867 a vojenský cintorín z prvej svetovej vojny.

Miniatúry drevených kostolíkov v Uliči. V parku v severozápadnej časti obce stojí osem replík drevených chrámov – najcennejších pamiatok Uličskej a Ublianskej doliny –, napr. z obcí Ruský Potok, Uličské Krivé či Topoľa. Vyrobené sú v mierke 1 : 10 v miestnej chránenej dielni z dubového dreva, borovice a lisovaných materiálov. Nájdeme tu aj zhorenú drevenú uličskú cerkvu. Miniskanzen vznikol v roku 2009.

Rozhľadňa Holica. Drevená vyhliadková veža juhozápadne od obce Ulič v masíve Nastaz v Bukovských vrchoch v nadmorskej výške 538 m s panoramatickým výhľadom.

Prírodná rezervácia Uličská Ostrá. Chránené územie na severozápad od obce Ulič v Bukovských vrchoch na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sa vyvinuli vplyvom inverzie v zaklesnutom meandri Uličky na západnom svahu Veľkej Ostrej. Vyskytujú sa tu významné druhy rastlín, napr. skopólia kranská, čemerica purpurová, telekia ozdobná, razivka smradľavá a i. Územie rezervácie sa prekrýva so všetkými piatimi nižšie uvedenými kategóriami chránených území (pozri heslo Národný park Poloniny).

Marmarošské diamanty. Číre dvojpyramidálne kryštály kremeňa svojrázneho tvaru s prímesami, pripomínajúce diamanty. Vznikli kryštalizáciou z hydrotermálnych roztokov na rôznych miestach v celých Karpatoch, typicky v rámci Marmarošských vrchov (rum. Munții Maramureșului), pohoria na ukrajinsko-rumunskej hranici, ale aj vo svete, kde nesú lokálne pomenovania. Na severovýchodnom Slovensku sa vyskytujú v puklinách paleogénnych hornín flyša napr. nad vodnou nádržou Starina, v okolí Uliča a Veľkého Lipníka; na druhej strane sú známe aj z vápencov pri Borinke.

Národný park Poloniny. Leží na severovýchodnom Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Bukovských vrchoch. Bol vyhlásený v roku 1997. Podstatnú časť parku zaberajú bukové lesy, v ktorých významný podiel majú pralesy. Na hlavnom chrbáte Bukovských vrchov sú časté lúky – poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich na území parku sú endemity. Najhodnotnejšie časti územia parku sú chránené v maloplošných chránených územiach: v národných prírodných rezerváciách (Stužica, Havešová, Riaba skala, Rožok, Pľaša, Stinská a Pod Ruským), prírodných rezerváciách (Bahno, Borsučiny, Bzaná, Gazdoraň, Hlboké, Hrúnok, Ruské, Stinská Slatina, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá) a prírodnej pamiatke (Ulička). Územie Národného parku Poloniny včítane jeho ochranného pásma je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, druhej najväčšej v Európe. Pôvodne vznikla v roku 1993 ako slovensko-poľská, od roku 1998 po pripojení ukrajinských území je trilaterálna – prvá na svete. Pokrýva územie šiestich veľkoplošných chránených území. Okrem NP Poloniny ide o: Bieszczadský národný park, Cisniansko-Wetlinský park krajobrazovy a Park krajobrazovy Doliny Sanu v Poľsku a Užanský národný prírodný park a Nadsjanskyj regionálny krajinný park na Ukrajine. Viaceré vyššie spomenuté maloplošné chránené územia národného parku (Stužica, Rožok, Havešová) patria aj medzi lokality svetového prírodného dedičstva UNECSO so spoločným názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ ležiacich v 12 európskych krajinách (stav v roku 2018). Pôvodný zápis sústavy „Karpatské bukové pralesy“ v roku 2007 tvorilo 10 lokalít na území slovensko-ukrajinských Karpát. Územie parku je tiež súčasťou chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a viaceré plochy sú územiami európskeho významu (Bukovské vrchy, Ublianka, Stinská, Ulička). Obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000.

 

Názvy informačných panelov

1. Úvodný informačný panel
2. Vitajte v NP Poloniny a MBR Východné Karpaty
3. Staré stromy v parku vypovedajú
4. Na miestach večného odpočinku
5. Po stopách starej úzkokoľajky
6. Živočíšstvo
7. Poklady Nastazu
8. Uprostred lesa
9. Pohľad v šíru diaľ
10. Naša kvetena