---

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prístup na náučný chodník po žltej alebo modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 1995

Aktuálny stav: (Drevené) informačné panely sú nečitateľné, vyžadujú obnovu (2021).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: ŠOP SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov, Švábska 4, 080 05  Prešov, tel. 051 / 7732 713

Poznámka: Vrcholová časť Oblíka – národná prírodná rezervácia s 5. stupňom ochrany prírody – nie je turisticky prístupná. V rezervácii je možné pohybovať sa iba po vyznačenom náučnom chodníku.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vzhľadom na nečitateľné informačné panely a zle priechodný terén vhodný pre terénne vyučovanie v obmedzenej miere. Je možné spojiť s absolvovaním blízkeho náučného chodníka Telekia.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Petrovce. Obec ležiaca severozápadne od Vranova nad Topľou v Beskydskom predhorí na severovýchodnom úpätí Slanských vrchov v údolí Hlbokého potoka. Vznikla v prvej polovici 14. storočia. Založili ju usadlíci na čele so šoltýsom Petrom podľa zákupného práva. Prvýkrát sa spomína ako Peterwagas v roku 1412. Názov Petrovce sa používa od roku 1920.

Hermanovce nad Topľou. Obec severozápadne od Vranova nad Topľou v Beskydskom predhorí na severovýchodnom úpätí Slanských vrchov tiahnuca sa pozdĺž Hermanovského potoka. Založil ju šoltýs Herman s roľníckymi usadlíkmi na nemeckom zákupnom práve. Prvá zmienka je z roku 1399 a vzťahuje sa na zemplínsku časť obce, patriacej k panstvu Čičva. Potok delil obec na dve časti patriace do rôznych stolíc – Šarišskej a Zemplínskej. V roku 1882 boli obe obce s rovnakým názvom zlúčené a celá obec sa stala súčasťou Šarišskej stolice. V druhej polovici 19. storočia sa tu nachádzali tri chudobné mlyny, v chotári sa ťažila železná ruda, v rokoch 1817 – 21 tu pracovala manufaktúra na výrobu kameninového tovaru. V obci sú tri kostoly: rímskokatolícky (pôvodne drevený z roku 1438), evanjelický a. v. (1993) a zborový dom Cirkvi bratskej (2003).

Národná prírodná rezervácia Oblík. Chránené územie v severovýchodnej časti Slanských vrchov západne od Hermanoviec nad Topľou vyhlásené v roku 1964 vo vrcholovej časti (cca nad 600 – 700 m n. m.) výrazného kužeľovitého vrchu Oblík (925 m n. m.) na ochranu zriedkavého geologického javu – obnaženého dioritového lakolitu (nejde o sopečný kužeľ!) – s výskytom spoločenstiev skupín lesných typov Fraxineto-Aceretum a Tilieto-Aceretum, využité ako vedeckovýskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva. Na (neprístupnom) vrchole sú skalné bloky a mozaikovité porasty lesných spoločenstiev v závislosti od expozície a nadmorskej výšky. Na vrchole sú to jaseňovo-javorové lesy, na južných expozíciách lipovo-javorové, na severnej expozícii bučiny. Pomenovanie tohto nevšedného vrchu predurčila jeho forma. Ide o lakolit – magmatické teleso bochníkovitého tvaru, ktoré preniklo a utuhlo medzi dvoma vrstvami usadených hornín – vypreparovaný spod menej odolných nadložných slabo spevnených alebo nespevnených hornín (pieskovcov a ílovcov). Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Šimonka a chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Archeologické nálezy svedčia o osídlení svahov Oblíka už v dobe železnej. Počas druhej svetovej vojny v tejto oblasti operovali početné partizánske jednotky, konkrétne oddiel Čapajev od februára 1944 (viac k tejto téme poskytuje neďaleký lesný náučný chodník Herlica).

 

Názvy informačných panelov

V roku 2021, v čase našej návštevy, boli texty na paneloch nečitateľné.