Kraj:	Košický
Okres:	Michalovce
Geomorfologická jednotka:	Východoslovenská rovina
Geologická jednotka:	neogénna panva
Chránené územia:	Chránená krajinná oblasť Latorica a chránený areál Oborínske jamy
Prístup:	bus Oborín
Východisko:	Oborín, Kostol reformovanej cirkvi
Trasa:	Oborín, Vodná zážitková cesta – pozorovateľňa – hrádza – Ľudový dom v Oboríne, múzeum – futbalový štadión – Kostol reformovanej cirkvi
Dĺžka, prevýšenie:	3 km, prevýšenie 10m
Čas prechodu:	1 – 1,5 h (s odbočkou k prístavisku)
Počet zastávok:	9
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, jednosmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Náučný chodník je udržiavaný, informačné panely sú v dobrom stave (2022).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Oborín, Oborín 125, 076 75 Oborín, tel. +421 566 281 860

Poznámka: (1) Vstup na náučný chodník je spoplatnený. Otvorené denne od 9. do 19. hodiny. (2) Informačné panely nie sú usporiadané v poradí, ako sú číslované. Niektoré čísla chýbajú v teréne.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre tematickú vychádzku a terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Oborín. Obec na Východoslovenskej rovine na nive Laborca západne od Veľkých Kapušian blízko ústia Laborca do Latorice. Prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1221, keď sa spomína ako Villa Abara. Územie bolo však osídlené už v dobe bronzovej, halštadskej, rímskej a tiež sa v katastrálnom území obce našlo množstvo slovanských nálezov z obdobia Veľkej Moravy, z ktorých je významná hrnčiarska klenbová pec z 10. storočia. Obec patrila viacerým pánom a postihli ju viaceré vojnové udalosti. Obyvatelia sa až do polovice 20. storočia zaoberali poľnohospodárskou výrobou, pričom mimoriadny význam malo pastierstvo a rybolov. V rokoch 1938 – 1944 bola obec prechodne pripojená k Maďarsku. Významným zamestnávateľom sú v súčasnosti neďaleké Elektrárne Vojany. V obci sa nachádza kostol reformovanej cirkvi, pôvodne katolícky, sv. Mikuláša zo 14. storočia. Do súčasnej podoby niekoľkokrát prestavaný. Na okraji obce bol v posledných rokoch rekonštruovaný sedliacky dom a premenený na miestne múzeum. Južne od obce sa nachádzajú zbytky stredovekého zemného hradu.

Chránený areál Oborínske jamy. Chránené územie vyhlásené v roku 2011 na ploche 8,4 ha sa nachádza na nive Laborca a tvorí ho postupne zazemňujúce sa mŕtve rameno, v minulosti využívané aj ako rybník. Účelom vyhlásenia chráneného areálu bola ochrana biotopu európskeho významu oligotrofných až mezotrofných spoločenstiev stojatých vôd s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea a druhov európskeho významu: marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) a kunka červenobruchá (Bombina bombina). Biotopy sú významne ohrozené šírením nepôvodných, inváznych druhov rastlín.

Suchá nádrž (polder) Beša. Suchá retenčná nádrž vybudovaná ako najväčšia v strednej Európe na rozlohe 1 756 ha v roku 1965 v cípe medzi riekami Laborec a Latorica nad ich sútokom v k. ú. obcí Beša, Ižkovce a Oborín pre účely protipovodňovej ochrany na územiach Slovenska a Maďarska v rámci rozsiahlych vodohospodárskych úprav, pri ktorých bolo u nás v povodí Bodrogu zregulovaných a upravených 316 km vodných tokov a vybudovaných 453 km ochranných hrádzí. Okrem mokraďovo-lesných, lúčnych a vodných biotopov sú v ňom aj xerotermné biotopy na pieskoch. Polder sa napúšťa len pri mimoriadnych povodňových situáciách v Medzibodroží a v prípade prekročenia výšky hladiny rieky Bodrog v Strede n. B. 936 cm zhruba raz za 7 – 10 rokov. Prvýkrát ho napustili v roku 1974. Polder je dôležitý nielen vodohospodársky, ale má aj ekologický význam, a to ako lokalita silne redukovaných a dnes už zriedkavých a mimoriadne vzácnych vodných a močiarnych biocenóz v jeho najnižšej juhozápadnej časti a hlbších depresiách. Mimo nich a mimo povodňových stavov je polder po väčšinu roka suchý, pred vybudovaním poldra bežné záplavy vyskytujúce sa viackrát do roka ustali. V posledných rokoch biotopy vodného vtáctva v poldri sa obnovujú, a to zmenou vodného režimu (výstavbou regulačných stavidiel) ako aj zmenou manažmentu biotopov aluviálnych lúk (kosenie, pasenie) tak, aby sa zlepšilo ich zásobovanie vodou v období apríl až jún a nedochádzalo k ich zarastaniu.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Latorica. Druhé z troch nížinných veľkoplošných chránených území na Slovensku (popri CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy) vyhlásené v roku 1990 v južnej časti Východoslovenskej roviny a strednej časti Zemplínskych vrchov juhovýchodne od Trebišova v širšom okolí riek Latorica a Bodrog medzi štátnymi hranicami Slovenska s Maďarskom a Ukrajinou. V jej rovinnej časti okrem neogénneho vulkanického ostrovného pahorku Tarbucka na jej juhu (andezity, ryodacity) zaberá predovšetkým oblasti nív a agradačných valov hlavného toku Latorice a dolných tokov Laborca a Ondavy so sústavou ramien na ochranu prírody a krajiny svojráznej mozaiky lužných lesov, záplavových lúk, riečnych ramien ale aj pieskových dún. Územie s fluviálnym a eolickým reliéfom budujú kvartérne riečne (hliny) a eolické (naviate piesky) sedimenty. Jeho najvýznamnejším fenoménom je na Slovensku jedinečný komplex dnes už zriedkavých a mimoriadne vzácnych vodných a močiarnych biocenóz. Zo vzácnych vodných druhov tu rastú: lekno biele, leknica žltá, rezavka aloovitá, kotvica plávajúca, húsenikovec erukovitý a i. Zaplavované lúky s rozptýlenými skupinami krovín ako aj solitérmi prevažne vŕb sa využívajú ako pasienky. Územie leží v migračnej trase vodného vtáctva zo vzdialenejších geografických oblastí. Z pozoruhodnej fauny sa v oblasti vyskytujú: koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier obyčajný a i. Prvé chránené územie v tejto oblasti – Zetény – bolo vyhlásené na ochranu lužných lesov pri Latorici už v dvadsiatych rokoch 20. storočia (dnešná prírodná rezervácia Zatínsky luh severne od Zatína). Súčasťou CHKO je ramsarská lokalita Latorica, viacero území európskeho významu a chránené vtáčie územie Medzibodrožie, prekrývajúce veľkú časť CHKO (posledné dve kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000). Západne od Bodrogu na západe CHKO je jej súčasťou geologicky nesmierne pestré územie časti Zemplínskych vrchov medzi Ladmovcami a Malou Tŕňou s pestrou škálou lesných aj nelesných biotopov. Zastúpenie tu majú paleozoické zlepence, pieskovce, ílovité bridlice a ryolity či dacity (Šimonov vrch), mezozoické vápence (Šomoš), ale aj neogénne andezity (Piliš) a ryolity (Borsuk).