Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina...Košický krajhistorickýkultúrnypešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Košický
Okres: Gelnica
Geomorfologická jednotka: Hornádska kotlina
Geologická jednotka: vnútrokarpatský flyš
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Kluknava, ihrisko
Východisko: Kluknava, námestie pri Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej
Trasa: Kluknava – Štefanská Huta – Kluknava
Dĺžka, prevýšenie: 7,5 km, prevýšenie 210 m
Čas prechodu: 2,5 až 3 h
Počet zastávok: 6
Náročnosť: stredne až nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické, kultúrne

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie s modrou turistickou značkou v obci Kluknava

Rok otvorenia: 2016

Aktuálny stav: Náučný chodník je dobrom stave, niektoré IP sú poškodené.

Textový sprievodca: skladačka pdf

Kontakt: Obecný úrad Kluknava, Kluknava 177, 053 51 Kluknava, tel: +421 53 447 32 32, mail: obec@kluknava.sk

Poznámka: Trasa náučného chodníka síce obchádza Štefanskú hutu, ale za pozretie určite stoja zvyšky priemyselných objektov.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie hunamitných predmetov, prípadne na vlastivednú vychádzku.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kluknava. Obec vznikla po roku 1300 v chotári osady Stará Richnava. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304 a súčasný názov získala v roku 1786 ako Kluknawa.  Súčasný názov Kluknava sa používa od roku 1920. Je to slova “kľuka“ Hornádu, meandrový ohyb spôsobený Kluknavským potokom, ktorý obcou preteká. Na mieste dnešnej Kluknavy boli v rannom stredoveku husté lesy. Klčovaním sa získavala orná pôda pre rozšírené osídľovanie. V povodí Kluknavského potoka sa usadzovali uhliarske a roľnícke rodiny. Na konci 19. storočia patril celý kluknavsko-iliašovský majetok Hilárovi Czákymu. Medzi významné historické pamiatky patrí Čákyovský kaštieľ, veľká štvorhranná prízemná budova so štyrmi nárožnými vežami a s jednoduchým priečelím. Renesančný kaštieľ začali stavať v druhej polovici 16. storočia Thurzovci. Na stavbu použili kamenný materiál z Richnavského hradu, ktorý zbúrali v roku 1527. Počas druhej svetovej vojny bol kaštieľ značne poškodený, obec ho kúpila od grófky Čákyovej v roku 1940 a užívala ho ako kancelárie starostu. Od 90. rokov 20. storočia mal kaštieľ postupne rôzne využitie a chátral. Po roku 2007 sa začalo s rekonštrukciou a dnes je tu situovaný design hotel a reštaurácia v barokovom štýle pod názvom Biela Dáma a Čierny Rytier. Vo veži kaštieľa sa nachádza informačná kancelária. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je pôvodne renesančný z roku 1555, v 18. storočí zbarokizovaný. Zaujímavou stavbou je drevený krytý most ponad rieku Hornád z roku 1832 spájajúci Kluknavu so Štefanskou Hutou. Ide o jedinú zachovanú stavbu svojho druhu na Slovensku. Na začiatku tisícročia prešiel čiastočnou rekonštrukciou a obnovou okolitého územia.

Štefánska Huta. V súčasnosti osada Kluknavy, v minulosti významná lokalita s ťažbou a spracovaním medi a železa na svete. Hutnícky komplex vybudovali v polovici 19. storočia na mieste pôvodného hámra z roku 1787, ktorý dal postaviť majiteľ miestneho panstva František Čáky. Hutnícky komplex bol vo svojom období jedným z technologicky najmodernejších a najvýznamnejších prevádzok vo svete. Ako prví v Európe elektrolýzou vyrábali meď, striebro aj ortuť. Činnosť huty sa zastavila na konci 19. storočia (1897). Na zašlú slávu poukazujú do súčasnosti zvyšky niektorých budov a tiež drevený most.

Hornádska kotlina. Výrazná zníženina na východnom Slovensku, pretiahnutého pôdorysu východo-západného smeru v dĺžke vyše 60 km – veľmi mladá tektonická depresia medzi východnými časťami Kozích chrbtov a Nízkych Tatier, Slovenským rajom, Volovskými vrchmi, Braniskom a Levočskými vrchmi zhruba medzi obcami: Vikartovce (resp. takmer Liptovská Teplička), Markušovce, Kluknava, Poľanovce a Jánovce. Leží vo výškach od 330 (pri výtoku Hornádu z nej) do okolo 960 m n. m. (na severom úpätí Nízkych Tatier) a má prevažne pahorkatinový reliéf na východe prechádzajúci až do vrchovinového. Vyplnená je flyšovými horninami (paleogénne zlepence, ílovce, pieskovce, prachovce), ktoré vo východnej časti prekrývajú rozsiahle akumulácie hlinitých štrkov a piesčitých hlín pleistocénnych náplavových kužeľov a v úzkej nive Hornádu a jeho prítokov kvartérne štrky, piesky a hliny. Vo východnej časti kotliny sú špecifickým fenoménom masívne uloženiny travertínov z minerálnych prameňov na tektonických zlomoch (Dreveník, Spišský hrad, Sivá Brada). Takmer celým územím kotliny preteká Hornád s výnimkou 11 km dlhého úseku medzi Hrabušicami a Smižanmi, na ktorom preteká severným okrajom Spišsko-gemerského krasu (resp. jeho podcelku Slovenský raj) v kaňonovitom údolí. Kotlina leží v dažďovom tieni najmä Tatier, je preto relatívne suchá. Je takmer celá odlesnená, len v členitejšej centrálnej časti na pieskovcových chrbtoch medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou sú ostrovy lesov.

 

Názvy informačných panelov

  1. História obce
  2. Mýtické osobnosti
  3. Runové písmo
  4. Drevený most
  5. Miestne liečiteľstvo
  6. Kaštieľ

Informačné panely nemajú názvy.

 

 

Exportovať do PDF