Slovenské rudohorieKošický krajbanícky / ťažobnýhistorickýtechnickýpešítrasa okružnávhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre školy
Kraj: Košický
Okres: Gelnica
Geomorfologická jednotka: Volovské vrchy
Geologická jednotka: veporské pásmo
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Žakarovce
Východisko: Žakarovce, pošta
Trasa: Žakarovce, pošta – klopačka – štôlňa Zuzana – Pekárnik – pošta
Dĺžka, prevýšenie: 3,5 km, prevýšenie 150 m
Čas prechodu: 1 až 1,5 h
Počet zastávok: 4
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie čiastočne po žltej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave (2021).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Žakarovce, 055 71 Žakarovce, 335, tel. 053 / 4821 401, mail: zakarovce@zakarovce.sk

Poznámka: Náučný chodník prechádza cez obec najmä po spevnených (asfaltových) komunikáciach.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre historicko-vlastivednú exkurziu pre žiakov. Odporúčame spojiť s návštevou Baníckeho múzea v Gelnici a dedičnej štôlne Jozef.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Žakarovce. Pôvodne banícka obec severozápadne od Gelnice v doline Žakarovského potoka, ľavostranného prítoku Hnilca, bola založená v chotári mesta Gelnica. Obec sa spomína už listine z roku 1336. Banská činnosť je zaznamenaná od 16. storočia, kedy sa ťažila ortuť (rumelka), meď, drahé kovy a v závere najvýznamnejšou surovinou bola železná ruda z rozsiahleho železorudného ložiska. V obci bol v druhej polovici 19. storočia vybudovaný závod na spracovanie rudy, ktorý patril od roku 1872 Těšínsko-třineckej železiarskej spoločnosti Albrechta Habsburského. Koncom 19. storočia bola postavená ozubnicová železnica (prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku), ktorou sa na spracovanie dopravovala ruda do cca 4 km vzdialenej Mária huty v doline Hnilca. V roku 1898 bola postavená aj lanová dráha zabezpečujúca prenos vyťaženej rudy zo štôlne Zuzana až do Kluknavy. V polovici 20. storočia bolo ložisko prakticky vyťažené a došlo k útlmu ťažby a zániku prevádzok spracujúcich rudu. Do súčasnosti sa zachovali z rozsiahleho priemyselného areálu iba niektoré, prevažne obytné budovy. V centre obce sa nachádza klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela. Ako pamiatka na banskú činnosť bola v obci postavená klopačka, ktorá je súčasťou náučného chodníka.

Banícke múzeum v Gelnici. Múzeum v centre Gelnice dokumentujúce miestne baníctvo, hutníctvo, národopis, históriu mesta a cechovníctvo. Od roku 1963 sídli v budove bývalej mestskej radnice, ktorá vznikla v roku 1802 prestavbou starších renesančných domov, pričom bol použitý aj materiál z ruín hradu Gelnica. Múzeum bolo otvorené v roku 1938. So zberom materiálu súvisiaceho s miestnym baníctvom začal v roku 1932 riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss. V roku 1963 vznikli expozície: astronómia, geológia Československa, geológia Spiša, antropológia, archeológia a baníctvo za feudalizmu. Múzeum bolo v rokoch 1965 – 2005 pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, od roku 2005 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Gelnica. Vysunutým pracoviskom múzea je dedičná štôlňa Jozef v Turzovskej doline západne od centra mesta a banský skanzen pri nej (viac v hesle nižšie).

Banské diela v doline Turzovského potoka (Gelnica). Pravdepodobne najstaršou dedičnou štôlňou na Krížovej žile a možno aj v celej gelnickej rudnej oblasti, je Dedičná štôlňa krížová, pochádzajúca z 15. storočia. Jej ústie je dnes zavalené, ale vstupný portál, nachádzajúci sa asi 1 km od ústia doliny, je upravený. Na Krížovej žile v 20. storočí razil pre prieskumné a aj ťažobné práce Geologický prieskum Spišská Nová Ves, n. p., Novú krížovú štôlňu. Medená ruda sa tu ťažila ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V lokalite Boží dar sa nachádzajú menšie žily, na ktorých sa intenzívne ťažilo v 18. a v prvej polovici 19. storočia, najvýznamnejšou tu bola štôlňa Samuel-Božia pomoc. V súčasnosti sú tu takmer všetky štôlne zavalené a neprístupné. Juhovýchodnú časť Gelnickej žily sprístupňovala Dedičná štôlňa Jozef, dlhá 1,5 km, v minulosti slúžiaca na odvodnenie. V súvislosti s poklesom ťažby medi v polovici 19. storočia ju uzavreli, no v 70. rokoch 20. storočia nanovo otvorili. Ako súčasť expozície Baníckeho múzea v Gelnici je spolu s okolitým banským skanzenom prístupná verejnosti (po predchádzajúcej osobnej alebo telefonickej objednávke, kontakt pozri vyššie).

 

Názvy informačných panelov

  1. Koľajnička
  2. Klopačka
  3. Štôlňa Zuzana
  4. Pekárnik

 

 

Exportovať do PDF