Kraj: | Košický |
Okres: | Gelnica |
Geomorfologická jednotka: | Volovské vrchy |
Geologická jednotka: | veporské pásmo |
Chránené územie: | žiadne |
Prístup: | bus Žakarovce |
Východisko: | Žakarovce, pošta |
Trasa: | Žakarovce, pošta – klopačka – štôlňa Zuzana – Pekárnik – pošta |
Dĺžka, prevýšenie: | 3,5 km, prevýšenie 150 m |
Čas prechodu: | 1 až 1,5 h |
Počet zastávok: | 4 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: banícke, historické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie čiastočne po žltej turistickej značke.
Rok otvorenia: 2019
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obecný úrad Žakarovce, 055 71 Žakarovce, 335, tel. 053 / 4821 401, mail: zakarovce@zakarovce.sk
Poznámka: Náučný chodník prechádza cez obec najmä po spevnených (asfaltových) komunikáciach.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre historicko-vlastivednú exkurziu pre žiakov. Odporúčame spojiť s návštevou Baníckeho múzea v Gelnici a dedičnej štôlne Jozef.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Žakarovce. Pôvodne banícka obec severozápadne od Gelnice v doline Žakarovského potoka, ľavostranného prítoku Hnilca, bola založená v chotári mesta Gelnica. Obec sa spomína už listine z roku 1336. Banská činnosť je zaznamenaná od 16. storočia, kedy sa ťažila ortuť (rumelka), meď, drahé kovy a v závere najvýznamnejšou surovinou bola železná ruda z rozsiahleho železorudného ložiska. V obci bol v druhej polovici 19. storočia vybudovaný závod na spracovanie rudy, ktorý patril od roku 1872 Těšínsko-třineckej železiarskej spoločnosti Albrechta Habsburského. Koncom 19. storočia bola postavená ozubnicová železnica (prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku), ktorou sa na spracovanie dopravovala ruda do cca 4 km vzdialenej Mária huty v doline Hnilca. V roku 1898 bola postavená aj lanová dráha zabezpečujúca prenos vyťaženej rudy zo štôlne Zuzana až do Kluknavy. V polovici 20. storočia bolo ložisko prakticky vyťažené a došlo k útlmu ťažby a zániku prevádzok spracujúcich rudu. Do súčasnosti sa zachovali z rozsiahleho priemyselného areálu iba niektoré, prevažne obytné budovy. V centre obce sa nachádza klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela. Ako pamiatka na banskú činnosť bola v obci postavená klopačka, ktorá je súčasťou náučného chodníka.
Banícke múzeum v Gelnici. Múzeum v centre Gelnice dokumentujúce miestne baníctvo, hutníctvo, národopis, históriu mesta a cechovníctvo. Od roku 1963 sídli v budove bývalej mestskej radnice, ktorá vznikla v roku 1802 prestavbou starších renesančných domov, pričom bol použitý aj materiál z ruín hradu Gelnica. Múzeum bolo otvorené v roku 1938. So zberom materiálu súvisiaceho s miestnym baníctvom začal v roku 1932 riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss. V roku 1963 vznikli expozície: astronómia, geológia Československa, geológia Spiša, antropológia, archeológia a baníctvo za feudalizmu. Múzeum bolo v rokoch 1965 – 2005 pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, od roku 2005 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Gelnica. Vysunutým pracoviskom múzea je dedičná štôlňa Jozef v Turzovskej doline západne od centra mesta a banský skanzen pri nej (viac v hesle nižšie).
Banské diela v doline Turzovského potoka (Gelnica). Pravdepodobne najstaršou dedičnou štôlňou na Krížovej žile a možno aj v celej gelnickej rudnej oblasti, je Dedičná štôlňa krížová, pochádzajúca z 15. storočia. Jej ústie je dnes zavalené, ale vstupný portál, nachádzajúci sa asi 1 km od ústia doliny, je upravený. Na Krížovej žile v 20. storočí razil pre prieskumné a aj ťažobné práce Geologický prieskum Spišská Nová Ves, n. p., Novú krížovú štôlňu. Medená ruda sa tu ťažila ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V lokalite Boží dar sa nachádzajú menšie žily, na ktorých sa intenzívne ťažilo v 18. a v prvej polovici 19. storočia, najvýznamnejšou tu bola štôlňa Samuel-Božia pomoc. V súčasnosti sú tu takmer všetky štôlne zavalené a neprístupné. Juhovýchodnú časť Gelnickej žily sprístupňovala Dedičná štôlňa Jozef, dlhá 1,5 km, v minulosti slúžiaca na odvodnenie. V súvislosti s poklesom ťažby medi v polovici 19. storočia ju uzavreli, no v 70. rokoch 20. storočia nanovo otvorili. Ako súčasť expozície Baníckeho múzea v Gelnici je spolu s okolitým banským skanzenom prístupná verejnosti (po predchádzajúcej osobnej alebo telefonickej objednávke, kontakt pozri vyššie).
Názvy informačných panelov
- Koľajnička
- Klopačka
- Štôlňa Zuzana
- Pekárnik