Slovenské stredohorieBanskobystrický krajarcheologickýgeovednýhistorickýochranárskyprírodovednýpešítrasa okružná
Kraj: Banskobystrický
Okres: Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Krupinská planina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: nie je
Prístup: bus Horné Plachtince, pokračovať asfaltovou cestou do Plachtinskej doliny k areálu zaniknutej Školy v prírode Fidorka
Východisko: Horné Plachtince, areál zaniknutej Školy v prírode Fidorka neďaleko sútoku Plachtinského a Suchánskeho potoka
Trasa: areál zaniknutej ŠvP – Pohanský vrch (501 m n. m.) – areál zaniknutej ŠvP
Dĺžka, prevýšenie: 3,6 km + prístup z H. Plachtiniec, prevýšenie 260 m
Čas prechodu: 1,5 až 2 h
Počet zastávok: 12
Náročnosť: stredne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, geologické, paleontologické, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, celoročný, okružný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 1999

Aktuálny stav: Informačné panely sú prevažne v dobrom stave, niektoré sú vyblednuté. Značenie chodníka je nedostatočné, so sťaženou orientáciou v teréne (2021).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Neuvedený správca, s udržiavaním chodníka pomáha obec Horné Plachtince

Poznámka: (1) Náučný chodník je nedostatočne vyznačený v teréne, čo sťažuje orientáciu. Vďaka aktuálnej ťažbe dreva je úvodná časť trasy po daždi značne rozbahnená. (2) Vyznačená trasa v Mapy.cz nezodpovedá realite. Výstup pokračuje nenápadným chodníkom za informačným panelom 2, nie po lesnej ceste vľavo.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na realizáciu terénneho vyučovania v obmedzenej miere, aj napriek jeho vysokému potenciálu. Odporúčame najprv absolvovať „nanečisto“ bez žiakov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Horné Plachtince. Obec na rozhraní Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny v doline Plachtinského potoka sa prvýkrát spomína v roku 1243, aj keď územie bolo osídlené už dobe bronzovej. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, najmä chovu dobytka, pestovaniu viniča ako aj tkaniu súkna. Najstaršou historickou pamiatkou v obci je drevená zvonica z roku 1737, ktorá stojí za budovou obecného úradu. Evanjelický neskoroklasicistický  jednoloďový kostol bol postavený v roku 1859 za pôsobenia evanjelického farára Samuela Godru, národného buditeľa, literáta a básnika. V obci sa zachovali ľudové domy, pôvodne so slamenou strechou, pre ktoré je typické podopretie strechy drevenými alebo murovanými stĺpmi. Obec udelila čestné občianstvo a tiež pred obecným úradom odhalila pamätnú tabuľu Milanovi Kňažkovi – hercovi a politikovi, ktorý sa v obci narodil.

Pohanský vrch (501 m n. m.). Najjužnejšia časť výrazného hrebeňa oddeľujúceho Plachtinskú a Suchánsku dolinu v Krupinskej planine je tvorená vulkanickými horninami – andezitovými tufmi, brekciami a tufitmi, ktoré sa tu uložili v období mladších treťohôr. Na viacerých miestach vystupuje geologické podložie na povrch, najmä v podobe vyvetrávajúcich rôzne veľkých balvanov. Tieto môžu vytvárať aj skalné hríby. Strmé svahy sú porastené prevažne teplo- a suchomilnými dubovými lesmi s mozaikou skalných stepí. Vyskytujú sa tu špecifické druhy teplomilnej flóry, napríklad chránená kukučka vencová, ale aj mnohé spevavce (murárik bielokrký, glezg hrubozobý, kolibiarik čipčavý či brhlík lesný). Duby majú nízky vzrast a ich koruny sú vďaka extrémnym stanovištným podmienkam silne deformované. Na severovýchodných svahoch sa vďaka chladnejšej mikroklíme nachádzajú bučiny a dubo-hrabiny.

Hradisko Pohanský vrch. Hradisko vo vrcholovej časti Pohanského vrchu (501 m n. m.) je významnou archeologickou lokalitou osídlenou od doby bronzovej až po raný stredovek, kedy bolo osídlené Slovanmi. Hradisko s rozlohou cca 200 x 400 metrov má zachované zemné valy najmä v južnej a severnej strane, kde sa nachádzali vstupné brány. Severný val má výšku až 3 metre, čo ho zaraďuje medzi najväčšie v rámci Slovenska. Podľa veľkosti fortifikácie možno usudzovať, že sa jednalo o centrálne hradisko s viacerými neopevnenými osadami v okolí. Areál hradiska bol začiatkom 90-tych rokov 20. storočia výrazne poškodený pri budovaní zvážnice a ťažbe dreva. Na lokalite bola objavená najmä keramika a v južnej časti žiarové pohrebisko. Informácie o histórii hradiska poskytujú aj informačné panely náučného chodníka.

Trúbiaci kameň – Turecká píšťala. Je kameň veľký asi 2 metre s dvoma otvormi. Keď sa do otvorov správne dúchne, zatrúbia tak, že to počuť vo všetkých okolitých dolinách. Fúkať sa má do dolnej väčšej diery. Podľa povesti otvory do kameňa vytesali Turci, ktorí sa takto zvolávali z rabovania na okolí. Trúbiaci kameň leží v horách nad obcou Sucháň. Dá sa k nemu dostať po náučnom chodníku zo Sucháňa, prípadne Suchánskou dolinou a následne zelenou turistickou značkou.

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel
  2. Začlenenie a lokalizácia územia
  3. Dubový porast
  4. Lesostep
  5. Geologická stavba
  6. Reliéf
  7. Poľovná zver
  8. Význam lesov
  9. Hradisko – Južná brána
  10. Hradisko – Severná brána
  11. Vyhliadka na Plachtinsku dolinu
  12. Bukový porast

 

 

Exportovať do PDF