Slovenské rudohorieKošický krajbanícky / ťažobnýhistorickýprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Košický
Okresy: Rožňava
Geomorfologická jednotka: Slovenský kras
Geologická jednotka: gemerské pásmo
Chránené územie:
Prístup: bus Drnava
Východisko: Drnava, Železiareň
Trasa: Drnava, Železiareň – štôlňa Dionýz – po trase bývalej železnice ponad obec – Drnava, námestie – Drnava, Kostol sv. Mikuláša – Drnava, Železiareň
Dĺžka, prevýšenie: 5 km, prevýšenie 87 m
Čas prechodu: 2 h
Počet zastávok: 6 + úvodný panel, doplnkové informačné panely – flóra, živočíchy
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické, banícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2019

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave. Texty v slovenskom a maďarskom jazyku.

Textový sprievodca: nie je; na jednotlivých informačných panelov sa nachádzajú letáky s informáciami z úvodného informačného panelu – mapa a popis jednotlivých zastávok náučného chodníka

Kontakt: Obecný úrad Drnava, 049 42 Drnava 149, tel. 058/ 797 11 12, mail: drnava@obecdrnava.sk
Poznámka: Náučný chodník je dobre značený vlastnou značkou. V Sedliackom dvore Tulipán (Drnava, č. d. 31) je možné si vypožičať elektro-bicykel a okrem náučného chodníka spoznať aj širšie okolie.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Na trase sú vybudované miesta, kde je možné realizovať výuku priamo pri štôlni Dionýz.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Drnava. Obec rozkladajúca sa na rozhraní Volovských vrchov a Slovenského krasu v doline Čremošnej. Pôvodne banská osada sa prvýkrát spomína v roku 1364. Na území obce sa ťažila železná ruda, ktorej ťažba kulminovala v priebehu 19. storočia. Na konci 18. storočia tu fungovali 4 tavné pece a 4 hámre, ktoré boli nahradené v roku 1821 výstavbou vysokej pece a následne v roku 1852 pribudla ešte jedna vysoká pec a prevádzka železiarne. Železiareň patrila v tom čase medzi najvýznamných producentov železa v Uhorsku. V železiarni boli vyrobené aj komponenty pre výstavbu reťazového mosta Szécsényi lánchíd v Budapešti, ktorý ako prvý spojil Budu a Pešť ponad rieku Dunaj. Budova železiarne stojí dodnes, rovnako ako barokovo-klasicistický kaštieľ Andrássyovcov z polovice 18. storočia. Významnou pamiatkou je i barokovo-klasicistický Kostol sv. Mikuláša z roku 1779, prebudovaný v roku 1897. V katastrálnom území obce sa nachádza mnoho pamiatok na ťažbu železnej rudy, z ktorých je najznámejšia štôlňa Dionýz (Dénes) pomenovaná po Dionýzovi Andrássym, ktorý Drnavu často navštevoval. V súčasnosti je vstupný areál štôlne zrekonštruovaný a prístupný verejnosti. Na trase náučného chodníka sa nachádza aj približne 300 rokov starý dub balkánsky s výškou 14 m, šírkou koruny 21 m a obvodom v prsnej výške 5,28 m.

Národná prírodná pamiatka Krásnohorská jaskyňa. Chránené územie v masíve Silickej planiny v Slovenskom krase, vyhlásené v roku 1972 na ochranu 1 556 m dlhej výverovej fluviokrasovej jaskyne vytvorenej činnosťou podzemného potoka Buzgó, objavenej v roku 1964. Je turisticky sprístupnená len s doprovodom speleologickej vodcovskej služby v jaskyniarskom výstroji po predchádzajúcej rezervácii u správcu jaskyne. Prehliadková trasa v dĺžke asi 450 m vedie po drevených lávkach, lanách a rebríkoch. Prekonáva aj podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne a vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý je svojou výškou 34 m najväčším kvapľom Európy. Pamiatka leží v rámci Národného parku Slovenský kras, od roku 1995 v rámci hromadnej lokality Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slovenský kras (súčasť sústavy Natura 2000).

Národná kultúrna pamiatka Hrad Krásna Hôrka. Leží na strmom kužeľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie na úpätí Volovských vrchov, 8 km na východ od Rožňavy. Pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali na pevnosť, neskôr na reprezentačné šľachtické sídlo. Hrad bol obývaný až do roku 1812. Posledný majiteľ Dionýz Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. V roku 1946 začali na hrade rekonštrukčné práce. Hrad sprístupnený verejnosti ako múzeum dobového nábytku a zariadenia. Posledný hradný pán dal v roku 1904 na juhovýchodnom okraji obce vybudovať pre svoju manželku umelecky vyzdobené secesné mauzóleum, vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky. Verejnosti prístupný (pozri poznámku vyššie).

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel
  2. Drnavská železiareň
  3. Obec Drnava/Dub letný
  4. Štôlňa Dionýz (informačný panel je súčasťou Slovenskej banskej cesty – 6/8)
  5. Kaplnka Panny Márie
  6. Kaštieľ Andrássyovcov
  7. Kostol Sv. Mikuláša biskupa

 

+

Exportovať do PDF