Slovenské stredohorieBanskobystrický krajgeovednýhistorickýprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Žiar nad Hronom
Geomorfologická jednotka: Kremnické vrchy, Žiarska kotlina
Geologická jednotka: sopečné pohorie, neogénna panva
Chránené územie: žiadne
Prístup: bus Žiar nad Hronom, zastávka Trstie
Východisko: Žiar nad Hronom, križovatka za mostom cez Lulitský potok, Partizánska ulica
Trasa: Žiar na Hronom – Šibeničný vrch – Dedičná štôlňa – Lom pod Skalicou – Žiar nad Hronom
Dĺžka, prevýšenie: 7 km, prevýšenie 230 m
Čas prechodu: 2,5 až 3 h
Počet zastávok: 8
Náročnosť: nenáročná trasa až mierne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, geologické, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2007

Textový sprievodca: skladačka Náučný chodník Šibeničný vrch

Kontakt: Klub slovenských turistov v Žiari nad Hronom, 965 01 Žiar nad Hronom, mail: turistika.zh@gmail.com

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave.

Poznámka: Chodník je dobre vyznačený v teréne, súčasťou chodníka sú dve odbočky na Šibeničný vrch a k Dedičnej štôlni.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie a realizáciu geovednej vychádzky alebo ako exkurzná lokalita s dôrazom na geologické zaujímavosti regiónu.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Šibeničký vrch (384 m n. m.). Je to najvýraznejšia prírodná dominanta Žiaru nad Hronom a okolia. Z vrcholových partií kopca sa naskytajú nádherné výhľady na Žiarsku kotlinu a Žiar nad Hronom, ale i na Kremnické a Štiavnické vrchy či pohorie Vtáčnik. Nachádza sa tu lavička, miesto na opekanie a kríž z hliníka odkazujúci na hlinikársku tradíciu Žiaru. Zaujímavosťou Šibeničného vrchu sú okruhliaky, ktoré sem pred stáročiami doniesla rieka Prahron až z Nízkych Tatier či Slovenského rudohoria, ale aj z okolitých sopečných pohorí.

Skalka. Ryolitový skalný útvar, ktorý vznikol pri sopečnej činnosti pred 10. mil. rokov. Na Skalke sa nachádza Kaplnka Navštívenia Panny Márie  postavená v rokoch 1709 – 1711 z iniciatívy svätokrížskeho farára Františka Hajnoviča.

Dedičná štôlňa. Je situovaná medzi Šibeničným vrchom a Skalkou pri Kremničke. V písomných dokladoch sa uvádza ako „Ferdinandova dedičná štôlňa. Začala sa budovať z juhu od Hrona v roku 1841. Od ústia po štvrtú šachtu pred mestom Kremnica má 11 km a po „Annu šachtu“ 16 km. Bola dokončená v roku 1931. Je evidovaná ako chránený objekt. Slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice. Z nánosov vody, ktorá vyteká z Dedičnej štôlne obohatených žltými kalmi sa od roku 1923 ťažil oker žltej farby.

Stará Kremnička. Obec ležiaca na južnom okraji Kremnických vrchov v doline Kremnického potoka na východ od Žiaru nad Hronom. Vznik obce je podľa viacerých historických materiálov ohraničený rokmi 1290 – 1295. Prvá písomná zmienka je z roku 1442. V roku 1488 bola v obci mýtna stanica. Obec patrila pod panstvo Svätý Kríž v Ostrihomskom arcibiskupstve Tekovskej župy. Od roku 1923 patrila do okresu Kremnica a od roku 1960 do okresu Žiar nad Hronom. Obec bola bránou pri objavovaní kremnického zlata, aj názov mesta Kremnica bol odvodený z názvu obce. Z geologického hľadiska je okolie Starej Kremničky pestré. Okrem ryolitu a ryolitového tufu sa tu vyskytuje aj travertín a limnokvarcit a v blízkom okolí sa ťaží bentonit.

Oddychová zóna Kotlište. Areál, ktorý vybudovala obec Stará Kremnička v roku 2010 na mieste bývalého limnokvarcitového lomu. Je to miesto pre príjemné posedenie v prírode s možnosťou opekania. Ku Kotlištu vedie miestna žltá značka, autom možno prísť na parkovisko po miestnej komunikácii (smerom k píle Rajčan).

Kamenica (552 m n. m.). Vrch v Kremnických vrchoch budovaný ryolitmi a ich pyroklastikami ako produktmi kyslej fázy vulkanizmu (cca pred 10 mil. rokov). Do jeho masívu zasiahol človek pri stavbe železnice, v hlbokých zárezoch ktorej sú dobre pozorovateľné horninové odkryvy. Oproti stanici Stará Kremnička vidno ryolitové tufy, nad nimi vystupujú hrubozrnné sopečné brekcie. Vyššie po trati je ryolitový nek. Na hornej strane tunela Kečka je z geologického aspektu jeden z najkrajších úsekov – možno tam vidieť kontakt tufov a ryolitov.

Slovenský Semmering. Dnešná železničná trať č. 171 Zvolen – Kremnica – Diviaky bola postavená v rokoch 1870 až 1872 v rámci trate Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky, prepájajúcej Budapešť s Vrútkami na Košicko-bohumínskej železnici. Stavba trate bola technicky veľmi náročná, keďže pri jej prechode cez Kremnické vrchy bolo treba vystúpať na úseku 35 km z nadmorskej výšky 260 do 773 m, čo patrilo v tom čase medzi odvážne projekty železničného staviteľstva. Na stavbe trate v roku 1871 pracovalo 6 000 – 7 000 zväčša zahraničných robotníkov. Na trati bolo postavených celkovo 12 tunelov s dĺžkou 3 185 m. Trať pre svoj horský charakter a krásu prírody, ktorou prechádza hlavne v úseku Hronská Dúbrava – Kremnické Bane, sa nazýva Slovenským Semmeringom.

 

Názvy informačných panelov

  1. Lutilský potok
  2. Šibeničný vrch
  3. Žiarska kotlina
  4. Lesy
  5. Geológia krajiny
  6. Skalka
  7. Dedičná štôlňa
  8. Lom  pod Skalicou

 

 

 

Exportovať do PDF