---

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, kultúrno-historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, letný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je súbežná postupne s červenou, modrou a žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 1985, 2010 – 2013 rekonštrukcia

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave. Niektoré úseky dreveného chodníka na rašelinisku sú poškodené (2019).

Textový sprievodca: nie je; existuje stránka náučného chodníka s opisom jeho zastávok, mapou (> .PDF) a i. informáciami

Kontakt: ŠOP SR, Správa CHKO Horná Orava, Bernolákova 408, 029 01  Námestovo, tel. 043 / 5522 466

Poznámky: (1) Chodník končí na slovensko-poľskej štátnej hranici. (2) Pri návrate možno cestu medzi zastávkami 6 a 1 skrátiť, resp. spestriť Hviezdoslavovou alejou – pokračovaním po žltej turistickej značke. (3) Na trase chodníka stoja tiež informačné tabule iných projektov. 

Upozornenie: Náučný chodník v druhej polovici vedie vysokohorským prostredím.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, ale v celej dĺžke je vhodný vzhľadom na náročnosť a vysokohorské prostredie iba pre starších žiakov a skúsených učiteľov. Výhodou je jeho obsahová komplexnosť a možnosť prípravy didaktického materiálu učiteľom na základe voľne prístupných informácií z jeho stránky.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Oravská Polhora. Najsevernejšia obec na Slovensku severne od Námestova v Oravských Beskydách a Podbeskydskej brázde s úzkym 7 km dlhým intravilánom ležiacim prevažne na nízkych terasách Polhoranky na jej na ľavom brehu. Názov obce odráža fakt, že jej chotár siahal do polovice svahu Babej hory po hranicu s Poľskom. Obec vznikla podľa valaského práva a patrí medzi najstaršie na severnej Orave – prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1588. Oveľa staršieho dáta je známosť slaného prameňa východne od obce v lokalite Slaná voda – obsahuje ho rukopisná mapa hornej Oravy z roku 1550. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, ovčiarstvom, dobytkárstvom a obchodom. V 19. a začiatkom 20. storočia obec postihla výrazná vlna vysťahovalectva do USA. Prvý kostolík bol v obci postavený až v roku 1928. Táto kamenná stavba stojí v centre obce pri hlavnej ceste, oltár je dielom miestneho ľudového stolára a rezbára. Neďaleko neho stojí farský rímskokatolícky kostol Božského srdca Ježišovho s 30 m vysokou vežou z roku 1971. (Viac informácií o obci a prírode v jej okolí poskytuje voľne dostupná dvojjazyčná informačná brožúra obce 7 divov Oravskej Polhory  > .PDF).

Bývalé Polhorské kúpele/Kúpele Slaná voda. Asi 2 km východným smerom od centra Oravskej Polhory v Podbeskydskej brázde boli v lokalite Slaná voda pri Soľnom potoku od 16. storočia známe unikátne slané jódo-brómové pramene, obyvateľstvom využívané namiesto soli a na liečebné účely. Tunajšia soľanka má najväčšiu koncentráciu minerálnych látok medzi našimi minerálnymi vodami a obsahom jódu 135 mg/kg patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám na Slovensku i v Európe. Na základe analýz vody vykonaných pre balneologické účely tu v roku 1863 založil František Skyčák, rodák z Klina, obchodník s plátnom a poľnohospodárskymi strojmi, kúpele. Kúpeľný areál, pozostávajúci z asi 10 kúpeľných domov, detského sanatória a iných zariadení, bol po prvej svetovej vojne zničený a kúpele zanikli. Liečivé účinky soľanky sa využívali na liečenie kožných, ženských, vnútorných chorôb a katarov horných dýchacích ciest. Počas 20. storočia sa jej odparovaním vyrábala jódo-brómová soľ Polhoranka pre farmaceutické účely a domáce liečenie. Polhorské kúpele na Slanej vode prispeli k rozvoju turistiky v oblasti Babej hory. V súčasnosti je slaná voda verejnosti voľne dostupná neďaleko chaty Slaná Voda nad Oravskou Polhorou v upravenej studni, nepresne označenej ako prameň (Anna).

Rašelinisko Slaná voda. Rozľahlé rašelinisko východne od Oravskej Polhory v Podbeskydskej brázde na svahu náplavového kužeľa pod úpätím masívu Babej hory medzi potokmi Vonžovec a Bystrá. Patrí k najzachovalejším na Slovensku. Územie tvorí komplex lesných a nelesných rašelinísk prechodného typu s rašeliniskovými rojovníkovými borinami a malým vrchoviskom. Vyskytujú sa tu typické rašeliniskové rastlinné druhy, napr. mäsožravá rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), i vzácne druhy tráv, napr. ostrica barinná (Carex limosa), významný je výskyt vstavačovitých (Orchidaceae), napr. vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), v. Fuchsov (D. fuchsii), v. májový (D. majalis), v. laponský (D. laponica), kruštík močiarny (Epipactis palustris). Vo vrchoviskovej časti sa prevažne smrekový les s rašelinníkmi (Sphagnum) strieda s podmáčanými lúkami.

Hviezdoslavova hájovňa. Areál bývalej hájovne na Rovniach v lúčno-lesnej krajine pod svahmi Babej hory východne od Oravskej Polhory na rozhraní Podbeskydskej brázdy a Oravských Beskýd s dvoma z viacerých literárnych expozícií Oravského múzea. V zrubovej viacpriestorovej budove sa od roku 1979 nachádza literárna expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy. Pavol Országh Hviezdoslav prežil takmer celý svoj život na Orave a hájovňa bývala častým miestom oddychu počas jeho výletov do prírody, v ktorej nachádzal inšpiráciu. Druhou je expozícia Mila Urbana, prozaika, prekladateľa a publicistu, ktorý sa v roku 1904 narodil v pôvodnej hájovni, v roku 1912 vyhorenej. Zo Slanej vody k hájovni vedie vyše 2 km dlhá Hviezdoslavova aleja – solitérne vysadené smreky v parkovej úprave.

Babia hora/Babia Góra (Diablak) (1 723 m n. m.). Mohutný horský masív, najvyšší v Oravských Beskydách na ich východnom okraji, resp. v pohorí Beskid Żywiecko-Orawski v Poľsku, severovýchodne nad Oravskou Polhorou, ktorého najvyššími časťami prebieha slovensko-poľská štátna hranica. Na hlavnom horskom chrbte, ktorý je zároveň hlavným európskym rozvodím, ho na západe ohraničuje Jalovecké sedlo/Przełęcz Jałowiecka Północna (998 m n. m.) a na východe už na území Poľska sedlo Przełęcz Krowiarki (1 010 m n. m.). Okrem vrcholu Babej hory v ňom vyniká Malá Babia hora/Mała Babia Góra (Cyl) (1 517 m n. m.). Jeho relatívna výška je mimoriadna – prevýšenia dosahujú 900 m na južnej strane a 1 100 m na severnej. Strmé, náhle sa z okolia dvíhajúce svahy majú tektonický základ. Geologicky je masív súčasťou flyšového pásma, ktoré tvoria až niekoľko tisíc metrov hrubé sledy rytmicky sa striedajúcich pieskovcov a ílovcov. Vcelku hladko modelovaný vysočinový až veľhorský reliéf má v najvyšších polohách periglaciálne (mrazom vytvorené) formy, napr. kamenné moria, blokoviská, mrazové zruby, polygonálne pôdy a i. Prípadné znaky glaciálnej (ľadovcovej) modelácie boli následne v holocéne zničené inými činiteľmi. Najväčší význam mali svahové pohyby, intenzívne najmä na severných svahoch masívu, ktorých pozostatkom sú početné zosuvy a zosuvné jazerá (napr. Mokry Stawek). Geologickou zaujímavosťou územia je výskyt pseudokrasových jaskýň, ktoré vznikli vplyvom gravitačných svahových deformácií. Doteraz bolo objavených 24 prevažne rozsadlinových jaskýň v pieskovcoch, z toho ich je na slovenskej strane sedem s dĺžkou 4 – 60 m. Najdlhšou na slovenskej strane je rozsadlinovo-rútivá Jaskyňa v Malej Babej hore I. a na poľskej strane jaskyňa Dymiąca Piwnica (vyše 86 m). Veľmi cenné sú pralesné časti lesných porastov vyskytujúce u nás sa v dvoch lokalitách vo výškach 1 170 – 1 490 m n. m. s dominujúcimi smrekovými lesmi čučoriedkovými, ktoré miestami plynule prechádzajú do pásma kosodreviny. V nižších polohách dosahujú smreky značnú výšku a hrúbku aj viac ako 1 m. Zaujímavosťou je lokálny výskyt borievky nízkej v subalpínskom vegetačnom stupni nad lokalitami pralesa, ktorý je svedkom pastvy v minulosti. Tunajšie pralesy patria k najstarším chráneným územiam na Slovensku – rezervácia Kotlina pod Babou horou bola na ich ochranu vyhlásená v roku 1926. Dnes sú súčasťou zóny A Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Vo vrcholových častiach na miestach po zime pretrvávajúcich snežníkov sa vyskytujú spoločenstvá s vŕbou bylinnou (Salix herbacea). Endemitom Babej hory je rožec alpínsky babohorský (Cerastium alpinum subsp. babiogorense). K vzácnym druhom flóry patrí aj soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), vrchovka alpínska (Tozzia carpatica), poniklec biely (Pulsatilla scherfelii), veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora) a prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum). Národný park Babiogórski Park Narodowy, zaberajúci poľskú časť územia, vyhlásený v roku 1954, sa najmä pre vysokú hodnotu zachovalej vegetácie stal v roku 1977 biosférickou rezerváciou UNESCO. Babia hora je jedným z najlepších vyhliadkových vrchov v slovenských horách. Jej vrchol je oficiálnym miestom určeným na prekračovanie štátnej hranice na turistických chodníkoch, ktoré ju križujú, a to pešo alebo na lyžiach.

Podbeskydská brázda. Pozdĺžny relatívne znížený geomorfologický celok (t. j. brázda) na severe Slovenska zhruba medzi Novoťou na juhozápade a Rabčicou, resp. slovensko-poľskou štátnou hranicou na severovýchode susediaci na severe a západe s Oravskými Beskydami a na juhovýchode s Podbeskydskou vrchovinou. Je vyčlenený v území budovanom pásom relatívne menej odolného prevažne tenko vrstveného flyša s charakterom výrazne zvlnenej nižšej vrchoviny, priečne rozrezanej početnými potokmi (od západu napr. Klinianka, Menzdrovka, Mútňanka, Veselianka, Polhoranka, Bystrá). Okrem flyšových hornín (paleogénne pieskovce a ílovce) sa v území vyskytujú pozdĺž väčších potokov kvartérne hliny až štrky nív a riečnych terás a kamenité hliny až štrky a bloky náplavových kužeľov (napr. okolo Javorového potoka a Stranianskeho potoka pod svahmi mohutného Pilska a podobne v okolí Bystrej a Záhoranky pod Babou horou). Na zlomy sa viažu minerálne pramene (Slaná voda) a podmáčané územia s rašeliniskami. Geologická stavba je v kombinácii s vertikálne členitým reliéfom a klimatickými pomermi oblasti (príležitostné hojné atmosférické zrážky) priaznivá pre výskyt početných zosuvov. Brázda s nadmorskými výškami od zhruba 630 m (Polhoranka pri Rabči) po necelých 1 000 m (vo svahu Vonžovca nad Oravskou Polhorou) je zväčša odlesnená. Ležia v nej prevažné časti popri potokoch sa tiahnucich intravilánov niekoľkých pomerne veľkých obcí s maloplošnými poliami, lúkami a pasienkami.

Oravské Beskydy. Rozlohou neveľký horský geomorfologický celok na severe Slovenska pozdĺž slovensko-poľskej hranice, za ktorú toto pohorie presahuje ako Beskid Żywiecko-Orawski. Na západe, kde susedí s Kysuckými Beskydami a Kysuckou vrchovinou, ho u nás ohraničuje dolina Vychylovky a sedlo Príslop a na severe a východe štátna hranica. Na juhu susedí s Podbeskydskou vrchovinou a na najdlhšom úseku s Podbeskydskou brázdou, s ktorou hraničí výraznými strmými svahmi na tektonickej poruche. Ide o najvyššie flyšové pohorie na Slovensku. Jeho hlavný chrbát, ktorého rozvodnica tvorí štátnu hranicu, na viacerých miestach presahuje hornú hranicu lesa a vrchom Babia hora/Babia Góra dosahuje 1 723 m n. m. Reliéf je hladko modelovaný avšak veľmi rozdielne výškovo členitý – v nižších polohách na prevažne ílovcovom podloží má charakter vrchoviny, no zväčša v prevažne pieskovcových masívoch prevláda hornatinový a v oblasti Babej hory až veľhornatinový reliéf hôľneho rázu s periglaciálnymi blokoviskami v najvyšších polohách (viac v samostatnom hesle Babia hora). Územie na západe odvodňujú horné toky prítokov Bielej Oravy a vo východnej časti zdrojnice Polhoranky, ústiacej do Oravskej priehrady. Pohorie patrí zväčša do mierne chladnej klimatickej oblasti, oblasť Pilska a Babej hory až do chladnej horskej s veľmi vysokými ročnými úhrnmi zrážok. Prevažujú smrekové lesy, v najvyšších polohách (Pilsko, Babia hora, Malá Babia hora) kosodrevina a alpínske lúčne biocenózy (hole), resp. lokálne skalná púšť (pieskovcové blokoviská). Takmer celé územie je súčasťou oveľa rozsiahlejšej Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, len najzápadnejšia časť prislúcha Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Z hľadiska ochrany prírody sú najcennejšími lesnými časťami pralesy Pilska a Babej hory – jedny z najrozsiahlejších na Slovensku –, kde prevládajúcim biotopom sú smrekové lesy čučoriedkové s prímesou jarabiny vtáčej, ojedinele aj buka, javora horského či jedle s výskytom viacerých vzácnych druhov fauny, napr. pôtika kapcavého, kuvičoka vrabčieho, sluky lesnej, tetrova hlucháňa a veľkých šeliem (medveď, vlk, vzácnejší rys).

 

Názvy informačných panelov

1. a) O náučnom chodníku Slaná voda – Babia hora; b) Kúpele Slaná voda (dva samostatné panely)
2. Rašeliniská
3. Flóra rašelinísk
4. Fauna rašelinísk
5. NATURA 2000
6. Využívanie prírody Babej hory v minulosti a dnes
7. Kultúrne dedičstvo Babej hory
8. Hospodárenie v lese
9. Pralesy
10. Fauna Babej hory
11. Flóra Babej hory
12. Neživá príroda Babej hory
13. Babia hora. Kráľovná Beskýd

Pozn. Názvy informačných panelov tu uvádzame podľa panelov inštalovaných v teréne. Niektoré z nich sa líšia od názvov uvádzaných na stránke chodníka ako aj na obrázkoch nižšie v materiáloch z nej citovaných.