Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaSlovenské stredohorieBanskobystrický krajNitriansky krajgeovednýochranárskyprírodovednýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Nitriansky / Banskobystrický
Okres: Levice / Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Juhoslovenská kotlina / Krupinská planina
Geologická jednotka: neogénna panva / sopečné pohorie
Chránené územie: prírodná rezervácia Ryžovisko
Prístup: bus Šahy, Tešmák – Šomoš
Východisko: Tešmák, Šomoš, areál Návštevníckeho centra rybárik riečny
Trasa: Tešmák, Návštevnícke centrum rybárik riečny – vyhliadka Vrabčia hora – Drienok (324 m n. m.) – Veronikina lúka – Návštevnícke centrum rybárik riečny
Dĺžka, prevýšenie: 4,8 km, prevýšenie 199 m
Čas prechodu: 1,5 až 2 h
Počet zastávok: 7
Náročnosť: stredne náročná (po rozhľadňu nenáročná)

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, geovedné

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia: 2013

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2021). Text je v slovenčine a maďarčine.

Textový sprievodca: nie je; informačné panely v  pdf

Kontakt: Ochranárske a kultúrne združenie Poiplia – Ipeľská únia, Tešmak 351, 93601 Šahy, ipelunion@gmail.com

Poznámka: (1) Chodník po vyhliadku (rozhľadňu) vedie po upravenej lesnej ceste, v závere môže byť po daždi rozbahnená. (2) Chodník vo vrcholovej časti a najmä v záverečnej časti vedie cez hustý lesný porast a môže byť zarastený. Je potrebné pozorne sledovať značky chodníka. (3) Konštrukcia rozhľadne má čiastočne narušenú statiku. Vstup len na vlastné nebezpečenstvo! (4) Náučný chodník predstavuje odbočku z náučného chodníka Poiplie.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie s využitím textov na informačných paneloch. Výstup na rozhľadňu z dôvodu narušenia statiky neodporúčame. Odporúčame spojiť s návštevou prírodnej rezervácie ryžovisko, prípadne aj ďalších lokalít sprístupnených náučným chodníkom Poiplie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Šahy. Mesto na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Juhoslovenskej kotliny pod výbežkami Krupinskej planiny na rieke Ipeľ sa prvý krát spomína v roku 1244 ako osada patriaca premonštrátskemu kláštoru. Zemepanské mestečko ťažilo zo svojej polohy na významnej obchodnej ceste spájajúcej Ostrihom a Vác so stredoslovenskými banskými mestami. V roku 1552 mesto obsadili Turci a ovládali do roku 1685. Od 18. storočia sa mesto stalo sídlom okresu a neskôr Hontianskej župy. Z konca 19. storočia pochádzajú honosné budovy sporiteľne, meštiackej školy, finančného domu. V meste boli v 19. storočí tri tlačiarne a v roku tu 1898 vzniklo Hontianske múzeum. Medzi významné pamiatky v meste patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotický, bol súčasťou areálu pôvodného kláštora premonštrátov, zničený počas tureckej nadvlády a v 18. storočí barokovo prestavaný. V meste bola tiež početná židovská komunita, ktorú okrem iného dokladujú dve synagógy a dva cintoríny. Súčasťou mesta sú aj pôvodne samostatné obce Homok a Tešmák. V mestskej časti Tešmák je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie a zachovaná pôvodná ľudová architektúra.

Drienok (324 m n. m.) Masív Drienok (označovaný miestnymi aj Šomoš) predstavuje juhozápadný výbežok Krupinskej planiny tvorený horizontálne usporiadanými vrstvami andezitových tufov, tufitov a brekcií. Južne orientované svahy sú porastené prevažne dubovo-cerovým lesom, vo vrcholovej časti sa nachádzajú teplomilné a suchomilné dubové lesy s enklávami skalných stepí a lesostepí. Tu sa vyskytujú staré a vzrastlé jedince drieňa obyčajného (Cornus mas), ako aj vysadené jasene mannové (Fraxinus ornus). Z vrcholu sa naskytuje nádherný výhľad na nivu rieky Ipeľ s rozsiahlymi mokraďami a pohoriami v susednom Maďarsku. Na severných svahoch masívu sa rozšírili najmä dubovo-hrabové, prípadne bukové lesné spoločenstvá. V minulosti bolo rozšírené pasenie, vďaka ktorému sa vytvorili druhovo bohaté lúčne spoločenstvá. Po skončení pastvy v druhej polovici 20. storočia väčšina lúk zarastá krovinami a pionierskym lesom, prípadne inváznym agátom bielym.

Ramsarská lokalita Poiplie. Zvyšok pôvodne rozsiahleho mokraďového ekosystému nivy Ipľa, ktorý nadväzuje na rozsiahlejšie mokrade v Maďarsku. Územie na ploche 410 ha bolo v roku 1998 oficiálne zapísané do medzinárodného zoznamu mokradí. Výnimočnosť lokality súvisí s neupraveným bohato meandrujúcim tokom hraničnej rieky Ipeľ, sprevádzaným pôvodnou pobrežnou vegetáciou s prirodzeným druhovým zložením. Aluviálnu nivu tvoria kosné lúky mezofilného charakteru s mozaikou veľmi cenných biotopov stojatých vôd a močiarov, zvyškov mŕtvych ramien. Na vzácne biotopy je viazaný výskyt zriedkavých a ohrozených druhov flóry a fauny. Súčasťou lokality je niekoľko maloplošne chránených území.

Ryžovisko. Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 2000 na ploche 58 ha sa nachádza na mieste bývalých ryžových polí, ktoré tu vznikli začiatkom 50. rokov 20. storočia za účelom pokusného pestovania ryže. Pre neúspech pokusu bola plocha opustená a premenila sa na pravidelne zaplavované nivné lúky, ktoré sa pravidelne kosia. Okrem lúk tu sú i fragmenty vŕbovo-topoľových lužných lesov, s výskytom ohrozeného druhu bledule letnej (Leucojum aestivum) a viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

Cúdenický močiar. viac informácií pri NCH Poiplie

Ipeľské hony. viac informácií pri NCH Poiplie

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Na okraji lesa
  2. Cerovo-dubový les
  3. Život na Šomoši
  4. Hrabovo-dubový les
  5. Vrch Šomoš
  6. Havrania skala
  7. Veronikina lúka

Informačné panely nie sú číslované.

 

 

 

 

Exportovať do PDF