Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaSlovenské stredohorieBanskobystrický krajNitriansky krajochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Nitriansky / Banskobystrický
Okres: Levice / Veľký Krtíš
Geomorfologická jednotka: Juhoslovenská kotlina / Krupinská planina
Geologická jednotka: neogénna panva / sopečné pohorie
Chránené územie: prírodná rezervácia Ryžovisko, prírodná pamiatka Cúdeninský močiar, prírodná rezervácia Ipeľské hony
Prístup: bus Šahy,  námestie; Šahy, miestna časť Tešmák
Východisko: Tešmák, areál Veľkej pieskovej duny JZ od obce; prípadne z hlavného námestia v Šahách po protipovodňovej hrádzi cca 2,5 km k prvému informačnému panelu
Trasa: (Šahy, námestie) – Tešmák, Veľká piesková duna – Tešmácka mokraď  – Surdocké lúky – PR Ryžovisko – Ipeľské Predmostie – PR Ipeľské hony – Ipeľské Predmostie
Dĺžka, prevýšenie: 14,5 km, prevýšenie 10 m
Čas prechodu: 3 až 4 h
Počet zastávok: 7 + 4 úvodné v priľahlých obciach
Náročnosť: nenáročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: nie je

Rok otvorenia:

Aktuálny stav: Väčšina informačných panelov je v dobrom stave. Text je v slovenčine, angličtine a maďarčine.

Textový sprievodca: Ramsarská lokalita Poiplie  pdf

Kontakt: Ochranárske a kultúrne združenie Poiplia – Ipeľská únia, tešmak 351, 93601 Šahy, ipelunion@gmail.com

Poznámka: (1) Začiatok chodníka je JZ od obce Tešmák, pri Veľkej pieskovej dune. Trasa je vyznačená tabuľkami už z centra Šiah po protipovodňovej hrádzi. (2) Chodník je po celej trase priechodný iba pri nízkom stave vody v rieke. Niektoré časti sú v letných mesiacoch zarastené a ťažko priechodné. Ako obchádzku niektorých úsekov možno využiť štátnu cestu č. 527, ktorá je však značne frekventovaná.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Vzhľadom na nevyspytateľný terén (zaliatie časti trasy vodou, zarastený chodník), odporúčame využiť jednotlivé lokality v rámci prírodovedne zameranej exkurzie. Ako odbočku z trasy náučného chodníka možno využiť aj trasu náučného chodníka Šomoš.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Šahy. Mesto na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a  Juhoslovenskej kotliny pod výbežkami Krupinskej planiny na rieke Ipeľ sa prvý krát spomína v roku 1244 ako osada patriaca premonštrátskemu kláštoru. Zemepanské mestečko ťažilo zo svojej polohy na významnej obchodnej ceste spájajúcej Ostrihom a Vác so stredoslovenskými banskými mestami. V roku 1552 mesto obsadili Turci a ovládali do roku 1685. Od 18. storočia sa mesto stalo sídlom okresu a neskôr Hontianskej župy. Z konca 19. storočia pochádzajú honosné budovy sporiteľne, meštiackej školy, finančného domu. V meste boli v 19. storočí tri tlačiarne a v roku tu 1898 vzniklo Hontianske múzeum. Medzi významné pamiatky v meste patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotický, bol súčasťou areálu pôvodného kláštora premonštrátov, zničený počas tureckej nadvlády a v 18. storočí barokovo prestavaný. V meste bola tiež početná židovská komunita, ktorú okrem iného  dokladujú dve synagógy a dva cintoríny. Súčasťou mesta sú aj pôvodne samostatné obce Homok a Tešmák. V mestskej časti Tešmák je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie a zachovaná pôvodná ľudová architektúra.

Ramsarská lokalita Poiplie. Zvyšok pôvodne rozsiahleho mokraďového ekosystému nivy Ipľa, ktorý nadväzuje na rozsiahlejšie mokrade v Maďarsku. Územie na ploche 410 ha bolo v roku 1998 oficiálne zapísané do medzinárodného zoznamu mokradí. Výnimočnosť lokality súvisí s neupraveným bohato meandrujúcim tokom hraničnej rieky Ipeľ, sprevádzaným pôvodnou pobrežnou vegetáciou s prirodzeným druhovým zložením. Aluviálnu nivu tvoria kosné lúky mezofilného charakteru s mozaikou veľmi cenných biotopov stojatých vôd a močiarov, zvyškov mŕtvych ramien. Na vzácne biotopy je viazaný výskyt zriedkavých a ohrozených druhov flóry a fauny. Súčasťou lokality je niekoľko maloplošne chránených území.

Ryžovisko.  Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 2000 na ploche 58 ha sa nachádza na mieste bývalých ryžových polí, ktoré tu vznikli začiatkom 50. rokov 20. storočia za účelom pokusného pestovania ryže. Pre neúspech pokusu bola plocha opustená a premenila sa na pravidelne zaplavované nivné lúky, ktoré sa pravidelne kosia. Okrem lúk tu sú i fragmenty vŕbovo-topoľových lužných lesov, s výskytom ohrozeného druhu bledule letnej (Leucojum aestivum) a viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

Cúdenický močiar. Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 2009 na ploche 13,8 ha zaberá územie tvorených vodných plôch a mozaikou zachovalých močiarnych spoločenstiev. Vodný stav na lokalite sa mení v dôsledku vodného režimu toku. K úplnému zaplaveniu dochádza spravidla dvakrát ročne – v marci, keď Ipeľ odvádza vody z topiaceho sa snehu a druhýkrát v období májových dažďov. Hladina vody dosahuje počas záplav až 1,2 m. Cúdenický močiar je významný z hľadiska neresenia rýb.

Ipeľské hony. Prírodná rezervácia v katastrálnom území Ipeľské Predmostie vyhlásená v roku 1998 na ploche 29,4 ha rozdelenej na dve časti štátnou cestou. Územie predstavuje ukážku rozsiahlejších pôvodných močiarnych a vodných biotopov, fragmentov lužného lesa Pestrosť biotopov podmieňuje vysokú biodiverzitu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Z mimoriadne vzácnych živočíchov bol zaznamenaný sporadický výskyt vydry riečnej (Lutra lutra), z vyše 100 druhov vtákov napr. včelárik zlatý (Merops apiaster), rybárik obyčajný (Alcedo atthis) alebo dudok chochlatý (Upupa epops).

Krupinská planina. Zvyšok vulkanickej tabule, ktorú tvoria vrstvy tufov, tufitov, sopečných pieskovcov a brekcií. Uložili sa na podnoží stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov približne do horizontálnych vrstiev. Tabuľa sa zachovala vďaka tomu, že pri zlomovom rozčleňovaní zaujala nižšiu polohu ako kryhy Ipeľskej kotliny, kde takéto vrstvy erózia dávno zničila a zatlačila strmé južné okraje tabule na sever po líniu Šahy a Modrý Kameň. Strmý južný okraj erózia stále rozrušuje, miestami tu vznikli vrchy tvaru tabuľových svedkov. Potoky sa na povrchu tabule lúčovito rozbiehajú a prerezávajú tabuľu rôzne hlbokým úzkymi, miestami až kaňonovitými dolinami na široké ploché chrbty. Strmé stráne týchto dolín sa so širokými náhornými plošinami či planinami stretávajú v ostrých hranách. Tabuľové formy pomáha zachovávať dobrá priepustnosť tufov, sopečných aglomerátov a brekcií.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Veľká piesková duna / Nagy homokduna
  2. Martonka
  3. Tešmácka mokraď / Tesmagi-mocsár
  4. Surdocké lúky / Szurdoki-rét
  5. Ryžovisko / Rizsföld
  6. Cúdeninský močiar / Hosszúréti-mocsár
  7. Ipeľské hony / Pástok

+ úvodné informačné panely

 

 

Exportovať do PDF