Kraj: | Prešovský |
Okres: | Poprad |
Geomorfologická jednotka: | Tatranské podhorie |
Geologická jednotka: | kvartérne glacigénne sedimenty |
Chránené územia: | Tatranský národný park, národná prírodná rezervácia Furkotská dolina a prírodná rezervácia Rašelinisko |
Prístup: | TEŽ / OŽ / bus Štrbské Pleso |
Východisko: | Štrba, Štrbské Pleso, hlavná cesta povyše centrálneho parkoviska nad stanicou TEŽ a OŽ |
Trasa: | Štrba, Štrbské Pleso: nad stanicou TEŽ a OŽ (Szentiványiho ul.) – lyžiarske stredisko pod mostíkmi pri hoteli FIS (ul. K vodopádom) – okolo Štrbského plesa – komplex hotelov na južnom brehu Štrbského plesa (Kúpeľná ul.) – okolo Nového Štrbského plesa – Jazierka lásky |
Dĺžka, prevýšenie: | 6 km, prevýšenie 90 m |
Čas prechodu: | 2,5 h |
Počet zastávok: | 40 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, ochranárske
Typ chodníka: samoobslužný, líniový s okruhmi okolo Štrbského plesa a Nového Štrbského plesa, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je chodník súbežný s červenou, žltou a modrou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 2013 prvá etapa s 30 panelmi (história), 2015 druhá etapa s 10 panelmi (príroda)
Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je; mapa s vyznačenou polohou panelov
Kontakt: Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, tel. 052 / 7878 817
Poznámka: Trasa je bezbariérová. Chodník nie je priebežne značený.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre historicky i geovedne zameranú tematickú vychádzku. V prípade priaznivého počasia odporúčame prírodovedne hodnotnejší náučný chodník Lesom medzi Plesom a plesom.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Štrbské Pleso (Štrba-Štrbské Pleso, resp. Vysoké Tatry-Štrbské Pleso). Najvyššie (1 346 m n. m.) položená podtatranská osada severozápadne od Svitu v strednej časti Tatranského podhoria v okolí jazera Štrbské pleso neďaleko od Cesty slobody, kedysi prevažne s liečebno-kúpeľnou, dnes s turistickou funkciou. Osada Štrbské Pleso vznikla v roku 1872, kedy nedlho po postavení Košicko-bohumínskej železnice (prechádzajúcej pri neďalekej Štrbe) postavili na juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré nasledovali ďalšie chaty, letohrádky, reštaurácie. V roku 1885 bol osade priznaný charakter liečebných kúpeľov. V roku 1896 bola prepojená so stanicou Štrba parnou ozubnicovou železnicou a v roku 1912 elektrickou železnicou so Starým Smokovcom. Juhovýchodne od plesa bolo začiatkom 20. storočia na mieste rašeliniska vytvorené umelé jazero – Nové Štrbské pleso. V roku 1906 na južnom brehu plesa začala výstavba hotelov a sanatórií, ktorých budovy po prestavbách stoja dodnes. Po prvej svetovej vojne cesta od Pribyliny spájajúca podtatranské osady sa dostala do správy štátu, bola pomenovaná Cestou slobody a začalo sa s jej postupnou prestavbou. Po druhej svetovej vojne a po znárodnení v roku 1948 výhradnú správu nad kúpeľmi prevzal štát. Osada sa stala v roku 1970 dejiskom majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, s čím súvisela výstavba lyžiarskeho strediska so skokanskými mostíkmi a hotelom FIS, hotela Panoráma a i. Boli vybudované i ďalšie liečebné domy (napr. v roku 1976 Helios – aj medzinárodne významné Národné klimatické centrum pre liečbu respiračných ochorení). Po roku 1989 kúpele stratili svoju funkciu a po privatizácii buď chátrajú, alebo boli prebudované na luxusné hotely. V roku 2007 sa časť územia Štrbského Plesa včítane osady vrátila do administratívneho pôsobenia a stala sa jednou z troch miestnych častí obce Štrba a časť územia zostala jednou z troch častí mesta Vysoké Tatry.
Štrbské pleso. Jazero ľadovcového pôvodu v Tatranskom podhorí v predpolí Mlynickej doliny pod južnými svahmi Vysokých Tatier vo výške 1 346 m n. m. v osade Štrbské Pleso, druhé najväčšie na slovenskej strane Tatier. Ide o naše najväčšie morénové jazero s rozlohou necelých 20 ha. Jeho panva sa vyvinula pri vytopení asi 80 m hrubej kryhy rozpadnutého ľadovca Mlynickej doliny, zasypanej bočnou morénou mladšieho ľadovca, je teda výtopiskovo-hradeným jazerom. Prvý ho spomína Dávid Frölich v roku 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, v roku 1901 ho odkúpil uhorský štát. Od konca 19. storočia sa umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad, ktorý bol veľmi čistý. Vyvážali ho do Budapešti, Berlína a Viedne. Pleso nemá žiaden viditeľný prítok ani odtok. Podľa merania z roku 2002 má hĺbku až 26 m. Podarilo sa ju namerať len náhodou počas iného prieskumu jazera. Pozoruhodnosťou je prítomnosť ryby sih maréna (Coregonus maraena). Ide pravdepodobne o posledné miesto na svete, kde sa nachádza vo svojej čistej forme. Siha sem doviezli v roku 1929 rybári z Třeboňska v Čechách. Opätovne ho odborníci objavili náhodne až v roku 1986. Dnes musí sih bojovať o prežitie s ploticou, ostriežom, šťukou a eutrofizáciou. Ako nepôvodný druh nie je chránený.
Nové Štrbské pleso. Vodná nádrž v osade Štrbské Pleso v Tatranskom podhorí asi 0,5 km juhovýchodne pod Štrbským plesom vo výške 1 312 m n. m. vybudovaná v zamočiarenom území morénového predpolia Mlynickej doliny začiatkom 20. storočia, kedy bolo do nej odvedené „Štrbské“ rameno bifurkujúceho potoka Mlynica, pričom druhé („Popradské“) rameno Mlynice zakrátko ústilo do Popradu. Pri nádrži banskobystrický architekt Karol Móry vybudoval hotel a rozhľadňu a časom sa tu vyvinula rovnomenná osada. Dnes do plesa priteká aj z neho odteká potok Mlynica.
Slepé pleso. Zanikajúce pliesko asi 100 m severozápadne od Štrbského plesa v Tatranskom podhorí, ktorého panva je prakticky vyplnená rašelinou. Neďaleko jeho západného okraja prechádza turistická značka do Furkotskej doliny.
Národná prírodná rezervácia Furkotská dolina. Rozsiahle chránené územie vo Vysokých Tatrách a Tatranskom podhorí severne od Cesty slobody severozápadne od Štrbského Plesa na území Furkotskej doliny a jej predpolia včítane samotného morénového Štrbského plesa vyhlásené v roku 1991 na ochranu krajinársky cenného a vedecky významného územia Tatier s výraznými formami glaciálneho reliéfu, množstvom plies, mimoriadne vzácnymi fytocenózami endemického charakteru, jedinej lokality trávničky alpínskej (Armeria alpina) na Slovensku a rašeliniskovej vegetácie zanikajúceho Slepého plesa. V rezervácii ležia viaceré karové (Wahlenberove plesá) a morénové plesá (Furkotské plesá, Rakytovské plieska). Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Tatry (súčasť sústavy Natura 2000).
Prírodná rezervácia Rašelinisko. Neveľké chránené územie v Tatranskom podhorí neďaleko od Štrbského plesa (asi 100 m na juhovýchod od hotela Patria) na ochranu významnej lokality – ojedinelej v Tatranskom národnom parku – s reliktným výskytom andromédky sivolistej (Andromeda polifolia) v typickom spoločenstve rašelinovej boriny s kosodrevinou a krovitými vŕbami. Rastú tu aj iné ohrozené taxóny flóry Slovenska, napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia).
Tatranské podhorie. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, lemujúci západnú polovicu južného úpätia Západných Tatier a celé južné a juhovýchodné úpätie Vysokých Tatier. Ide o hladko modelové výškovo rozčlenené pretiahle územie vo výškach 900 – 1 450 m n. m. zhruba medzi ústím Račkovej doliny a Tatranskými Matliarmi budované balvanitým materiálom (čelných a čelno-bočných) morén ľadovcov, ktoré počas pleistocénu v časoch maximálnych zaľadnení vytekali z tatranských dolín do ich predpolia – dnešných kotlín, Liptovskej a Popradskej. Tieto naň pod miestami strmými okrajovými svahmi nadväzujú a spoločne tvoria Podtatranskú kotlinu.
Tatranský národný park (TANAP). Najstarší a najrozľahlejší národný park na Slovensku, vyhlásený v roku 1948, na poľskej strane Tatier o šesť rokov neskôr. Dnes zahŕňa územie Západných Tatier, Vysokých Tatier ako aj Belianskych Tatier. Tieto pohoria majú vysokohorský (alpský) charakter, v časti Vysoké Tatry 30 štítov a veží presahuje výšku 2 500 m n. m., je medzi nimi aj najvyšší vrch Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.). Ich reliéf formovali horské ľadovce, ktorých pozostatkom je množstvo jazier – plies. Oficiálnym symbolom TANAPu je endemit kamzík vrchovský tatranský. Typickými sú aj plesnivec alpínsky, kosodrevina či orol skalný a svišť. Mimoriadnou udalosťou na území TANAPu bola vetrová kalamita, ktorá 19. novembra 2004 postihla južné svahy Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou (30 km) a nadlho zmenila charakter postihnutého územia. Atraktivita prírodných krás udržuje trvale vysokú návštevnosť parku. Na jeho území je okolo 600 km turistických chodníkov a 16 značených cyklistických chodníkov. Správa TANAPu sídli vo Svite, pracovisko má aj v Liptovskom Mikuláši. TANAP včítane jeho ochranného pásma prekrýva bilaterálna Biosférická rezervácia Tatry, do svetovej siete UNESCO zapísaná v roku 1993, viaceré územia európskeho významu (napr. Tatry, Poš, Machy) a chránené vtáčie územie Tatry (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Názvy informačných panelov
Panely o histórii (popri cestách celej osady, pri juhovýchodnom brehu Štrbského plesa a okolo Nového Štrbského plesa; majú hnedý okraj)
- Atrakcie na Štrbskom Plese
- Plesá na území katastra Štrby
- Nenáročné túry
- Štrbské Pleso vo filme
- Jazierka lásky
- Klimatické kúpele
- Prónay vila a Gemerka
- Olympionici zo Štrby
- Zaujímavé akcie
- Vzácne návštevy
- Tipy na náročnejšie túry
- Užitočné informácie
- Majstrovstvá sveta 1970
- Tradície lyžiarskych podujatí
- Bežecké trate
- Andělova zjazdovka
- Skoky na lyžiach
- Mlynická dolina
- Člnkovanie
- Zaujímavosti o jazere
- Promenáda okolo plesa
- Jozef Szentiványi – zakladateľ Štrbského Plesa
- Máša Haľamová
- Komplex hotelov Kriváň, Hviezdoslav, Jánošík
- Hotel Solisko
- Kovalíkov dvojkríž
- Doprava na Štrbskom Plese
- Móryho hotel a rozhľadňa
- Nové Štrbské pleso
- Ktoré zvieratá tu majú domov
Panely o prírode (pri severozápadnom brehu plesa; majú zelený okraj; v mape sú rukou očíslované ako 31 – 40, v teréne číslované nie sú)
- (31.) Hlucháň
- (32.) Medveď
- (33.) Kamzík
- (34.) Svišť
- (35.) Orol
- (36.) Limba a kosodrevina
- (37.) Tatranské lesy
- (38.) Plesá a vodopády
- (39.) Flóra Tatranského národného parku
- (40.) Vzácne druhy rastlín Tatranského národného parku
Číslovanie panelov 1 – 40 neznamená ich nadväznosť ani priestorovú ani tematickú, má len orientačný význam.