Malá Fatra, Veľká Fatra a TuriecŽilinský krajhistorickýprírodovednýobsahom pre malé detipešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Žilinský
Okres: Martin
Geomorfologická jednotka: Veľká Fatra
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územie: žiadne
Prístup: vlak Krpeľany, bus Krpeľany, Rybníky, prípadne autom – možnosť parkovania pri úvodnom IP
Východisko: Krpeľany, Rybárstvo Mazáň, ulica Pri mlyne
Trasa: Krpeľany, Pri mlyne – Tiesňava
Dĺžka, prevýšenie: 0,8 km, prevýšenie 75 m
Čas prechodu: 1 h
Počet zastávok: 4 (plánované predĺženie chodníka a pridanie IP)
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie súbežne s modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2015

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2020).

Textový sprievodca: nie je;

Kontakt: Obec Krpeľany, Obecný úrad, Štefánikova 138/7,038 54 Krpeľany; KST Dynamo Krpeľany

Poznámka: (1) Predĺženie trasy náučného chodníka sa pripravuje. (2) Po prejdení aktuálnej trasy NCH je možné pokračovať po modrej turistickej značke do Ľubochnianskeho sedla, prípadne sa lesnou cestou (mimo turistickej značky) vrátiť späť.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá geovedná lokalita.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Krpeľany. Obec situovaná pri vyústení Kraľovianskeho prielomu do Turčianskej kotliny sa písomne spomína v roku 1430. Územie však bolo vďaka výhodnej polohe osídlené už skôr. Obec patrila viacerým majiteľom, najdlhšie až do roku 1848 rodu Nyáry. Obyvatelia obce sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu dobytka, včelárstvu, ťažbe a spracovaniu dreva. Významné bolo i pltníctvo a furmanstvo (cez Ľubochnianske sedlo). Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa veľa obyvateľov vysťahovalo do Ameriky. V obci fungoval v tomto čase mlyn.  Rozvoj obce v 20. storočí súvisí najmä s vybudovaním a prevádzkou vodnej nádrže v roku 1957, ktorá je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Pri jej budovaní sa postupne nová aj stará časť dediny, spojené cestou, ocitli na pravom brehu Váhu a obyvatelia tak získali priamy prístup k cestnej a železničnej komunikácii (dovtedy prepravu zabezpečovala kompa).

Turistická základňa Tiesňava. Turistická základňa KST Dynamo Krpeľany na trase náučného chodníka. V tesnej blízkosti chaty sú dva drevené válovy, do ktorých je vytlačená voda pomocou vodného trkača. Toto zariadenie pracuje na princípe vodného rázu, ktorý vzniká v potrubí s prúdiacou vodou pri prudkom uzavretí. Náhlym nárastom tlaku sa voda dopravuje do vyššie položeného miesta. Spád trkača je cca 2,5 metra a výtlak od trkača po válovy je cca 10 m. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky v roku 2007. V susedstve chaty sa nachádza zachytený vodný zdroj v neprístupnej vodárni a vybudované umelé jazierko.

Vodná nádrž Krpeľany. Vodná nádrž, s objemom približne 8,3 mil. m3 so zatopenou plochou 1,26 km2, vybudovaná na rieke Váh v rokoch 1952 až 1957 je  súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády (viac v texte náučného chodníka Milochov). Účelom vodnej stavby Krpeľany je akumulácia vody pre špičkovú prevádzku celej kaskády, denné vyrovnávanie prietokov a výroba elektriny vo Vodnej elektrárni Krpeľany. V elektrárni sú inštalované tri Kaplanove turbíny.

Kraľoviansky prielom Váhu. Antecendentná prielomová dolina Váhu vo Veľkej Fatre na úseku medzi Ružomberkom a Šútovom vznikla hĺbkovou eróziou Váhu. Rieka sa tu postupne zarezala do masívu Veľkej Fatry počas jej zdvihu v mladších treťohorách, pričom Váh je starší ako okolité pohoria. V západnej časti prielomu sa nachádza dolinový zaklesnutý Kraľoviansky meander. Svojím charakterom patrí k ojedinelým úkazom v Západných Karpatoch, vďaka čomu bol v roku 1990 vyhlásený za prírodnú pamiatku na ploche 18 ha.

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný IP s mapou
  2. História obce, mlyn
  3. Lesy a rastlinstvo
  4. Živočíšstvo

 

 

Exportovať do PDF