Kraj:	Košický kraj
Okres:	Rožňava
Geomorfologická jednotka:	Revúcka vrchovina
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus Rudná
Východisko:	Rudná, Obecný úrad
Trasa:	Rudná – dolina Rudnianskeho potoka – Turecká (954 m n. m.) – Rudná
Dĺžka, prevýšenie:	8,4 km, prevýšenie 585 m
Čas prechodu:	4 – 5 h
Počet zastávok:	20 + úvodný informačný panel
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, historické, lesnícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočné prepojenie na zelenú turistickú značku.

Rok otvorenia: 2009

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Rudná, Rudná 69, 048 01 Rožňava

Poznámka: Na trase náučného chodníka sú vybudované altánky s posedením. Niektoré banské diela na trase náučného chodníka sú prístupné iba na vlastnú zodpovednosť! Pri informačnom paneli č. 7 odporúčame absolvovať odbočku ku kostolu sv. Magdalény.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie pre starších žiakov.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Rudná. Obec západne od Rožňavy na rozhraní Rožňavskej kotliny a Veporských vrchov. Pôvodne banícka obec sa prvý krát spomína v roku 1291 pod názvom Rodna. Baníctvo je písomne doložené z roku 1334, keď sa v miestom chotári ťažilo najmä striebro. Rudné žily vychádzajúce na povrch sa ale ťažili už v období staroveku. Okrem striebra sa ťažila až do roku 1975 železná ruda. Bohatú banskú minulosť dokladajú banské štôlne, povrchové bane, haldy a objekty banského závodu. Banský závod bol vybudovaný v polovici 19. storočia. V 19. storočí bola ťažba veľmi intenzívna, čo vyžadovalo dostatok baníkov. Preto vznikajú dve banícke kolónie. V súčasnosti banícka činnosť už neprebieha a objekty banského závodu boli koncom 20. storočia zlikvidované. V obci sa zachovalo niekoľko historických pamiatok, z ktorých je významná drevená zvonica so štvorcovým pôdorysom pravdepodobne z roku 1800. Zo sakrálnych pamiatok sú to Evanjelický kostol zo začiatku 20. storočia a Kostol reformovanej cirkvi z konca 19. storočia.

Turecká (954 m n. m.). Vrch v Revúckej vrchovine, v severnej časti k. ú. obce Rudná budovaný prevažne premenenými horninami – metaryolitovými tufmi a fylitmi. V masíve sa nachádza množstvo rudných žíl, ktoré sa v minulosti intenzívne ťažili. V žilách je významne zastúpený siderit. V minulosti bol masív odlesnený, keďže baníctvo potrebovalo veľké množstvo dreva. Ešte v polovici 20. storočia veľkú časť územia tvorili lúky a pasienky. Väčšina masívu je už v súčasnosti zalesnená. Na vrchole bola v roku 2012 vybudovaná 15 metrov vysoká rozhľadňa Turek s panoramatickým výhľadom najmä na Volovské vrchy, Revúcku hornatinu a Slovenský kras.

Rožňava. Mesto na severnom okraji Rožňavskej kotliny pri kontakte Volovských vrchov a Revúckej vrchoviny. Prvá písomná zmienka je z konca 13. storočia. Vznikla ako banícke sídlo. Je pomenovaná podľa mimoriadne výnosnej bane nazývanej Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr železné rudy. V 16. storočí baníctvo upadlo, a to najmä vplyvom tureckých nájazdov.

Banícke múzeum v Rožňave. Vzniklo začiatkom 20. storočia spojením Mestského múzea a Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave. Pozostáva zo štyroch expozícií a galérie. Bansko-hutnícka expozícia je inštalovaná v najstaršej stavbe v strednej Európe postavenej pre banícke a hutnícke múzejníctvo a predstavuje históriu gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť. Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí prezentuje prírodné reálie a krásy tohto územia. Historická expozícia je umiestnená v budove niekdajšej Markovej manufaktúry na výrobu kože a prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety múzea. Andrássyho obrazáreň sídli v Krásnohorskom Podhradí. Galéria Baníckeho múzea v Rožňave poriada výstavy, tvorivé dielne, múzejno-pedagogické hodiny, besedy ap.