Kraj:	Košický
Okres:	Košice I
Geomorfologická jednotka:	Čierna hora
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územie:	žiadne
Prístup:	bus MHD Košice, Čermeľ
Východisko:	Košice-Sever, Črmeľská dolina, parkovisko na jej začiatku pri odbočke na Bankov
Trasa:	Košice-Sever, začiatok Črmeľskej doliny – lesným chodníkom dolnou časťou ľavého svahu doliny Črmeľa a juhozápadnými svahmi masívu Strážnej (531 m n. m.) – turistické rázcestie Nad Suchou dolinou – ul. Čermeľské prielohy – začiatok Črmeľskej doliny
Dĺžka, prevýšenie:	4,9 km, prevýšenie 170 m
Čas prechodu:	2 h
Počet zastávok:	8
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ornitologické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Druhá polovica trasy je súbežná s červenou turistickou značkou – Cestou hrdinov SNP, resp. medzinárodnou E8.

Rok otvorenia: 2015

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2023).

Textový sprievodca: nie je; leták na stránke Mestských lesov Košice > .PDF

Kontakt: Mestské lesy Košice, a. s., Južná trieda 11, 040 01 Košice, tel. 055 / 6770 015

Poznámky: (1) Všetky zastávky náučného chodníka sú kumulované v prvej tretine trasy. (2) Vyššie uvedený leták Mestských lesov Košice informuje, že v blízkosti východiska tohto náučného chodníka je východisko 1,5 km dlhého líniového náučného chodníka Z histórie Čermeľského údolia s troma zastávkami (napr. Papierový mlyn, Čermeľský skokanský mostík), ktorý vedie od zastávky MHD Košice, Čermeľ po modrej turistickej značke (s tzv. Kyslíkovou dráhou) smerom na Alpinku.

Upozornenie: Trasa sčasti vedie exponovaným terénom a za dažďa a snehu môže byť prechod skalnatými úsekmi nebezpečný.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Pozri upozornenie vyššie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Lesopark mesta Košice. Prímestské rekreačné lesy v severozápadnom zázemí mesta Košice v rámci Čiernej hory, Volovských vrchov a Košickej kotliny, ktoré obhospodarujú v rámci svojho rozsiahleho územia, zo západu, severu a východu obopínajúceho mesto Košice, Mestské lesy Košice, a. s. Ako lesopark sa územie rozvíja od roku 1960, štatút Lesného parku Košice nadobudlo v roku 1969. Spadajú doň rekreačné či turistické centrá Čermeľské údolie, Bankov, Stará bankovská cesta, Alpinka, Jahodná, Hradová, Kavečany-Hrešná, Furča-Zelený dvor a lesy nad Sídliskom Ťahanovce (Ťahanovský les). Územím lesoparku s bohatou rekreačnou infraštruktúrou a historickou muzeálnou železnicou (viac v samostatnom hesle) vedie viacero náučných chodníkov.

Vrabčie skaly. Pásmo skál – fylitov – vystupujúcich v ľavom strmom svahu v dolnej časti Črmeľského údolia v okraji Čiernej hory. Na skalný reliéf sa viažu špecifické lesné spoločenstvá, ktorým dominujú svetlomilné listnaté stromy, napr. javor poľný.

Košická detská historická železnica. Historická muzeálna železnica severozápadne od Košíc na dne doliny potoka Črmeľ na rozhraní Volovských vrchov a Čiernej hory, jediná detská železnička na Slovensku a najväčšia atrakcia Lesoparku mesta Košice. Železničná trať bola postavená v rokoch 1955 – 1956 ako Pionierska železnica po vzore podobných železníc vo vtedajšom Sovietskom zväze s cieľom motivácie a výchovy mladých železničiarov a ako prvá v Československu na rekreačné účely. Prvý rušeň – U 36.003 – dostal meno Katka po dcére autora myšlienky jej zriadenia, pána Jeníka. Bol vyrobený v roku 1884 nemeckou firmou Hagans v Erfurte a je najstaršou prevádzkovanou parnou lokomotívou na Slovensku a európskou raritou. Katka i ostatné dráhové vozidlá okrem motorového rušňa sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Železnička má unikátny rozchod 1000 mm (taký majú len električkové trate v Bratislave a TEŽ pod Tatrami). Obdobné železničky vznikli napr. aj v Prešove a Plzni, tie sa ale nezachovali. Železničku prevádzkuje občianske združenie Detská železnica Košice. Premáva sezónne (apríl – november) v rôznych formách (parný, motorový, oslavný či príležitostný vlak, dreziny…) medzi železničnými stanicami Čermeľ, Vpred a Alpinka v dĺžke 3,9 km. Pre viac obrázkov pozri > Chodník zvedavých myšiek.

Čierna hora. Neveľké, prevažne zalesnené pohorie na východnom Slovensku, najvýchodnejší geomorfologický celok Slovenského rudohoria, zhruba medzi Jaklovcami, Košicami, Drienovskou Novou Vsou a Hrabkovom. Na juhozápade susedí s Volovskými vrchmi, na východe s Košickou kotlinou, na severovýchode so Šarišskou vrchovinou a na západe má krátke hranice s Braniskom a Hornádskou kotlinou. Budujú ho prevažne kryštalické horniny (pararuly, svory, granitoidy), na ktorých je monotónny hladko modelovaný reliéf. Na kremencoch, vápencoch a dolomitoch v južnej a severnej časti pohoria je reliéf akcentovanejší, pričom najmä pozdĺž Hornádu, ktorý ho preteká naprieč hlbokým údolím, sa vyskytujú výrazné vrchy so skalnatými útvarmi a pestrými biocenózami (Sivec, Holica). Lokálne sa vyskytujú aj paleogénne zlepence a brekcie. Prevažuje silno členitý hornatinový reliéf s výskytom širokých chrbtov až plošín, najvyšším je vrch Roháčka (1 029 m n. m.) na severozápadnom konci pohoria severne od Margecian, pri ktorých do Hornádu – v mieste jeho vzdutia priehradou v rámci sústavy vodných diel Ružín I a Ružín II – ústi Hnilec. Súbežne s Hornádom pohorie križuje dvojkoľajná železničná trať Žilina – Košice.