Slovenské stredohorieTrenčiansky krajgeovednýhistorickýochranárskyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy obmedzene
Kraj: Trenčiansky
Okres: Prievidza
Geomorfologická jednotka: Vtáčnik
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územie: národná prírodná rezervácia Vtáčnik, prírodná pamiatka Končitá, chránená krajinná oblasť Ponitrie
Prístup: bus Kamenec pod Vtáčnikom; z centra obce po žltej turistickej značke k rázcestiu Gepňárova dolina a následne po asfaltovej ceste na parkovisko pri Chate pod Končitou (z centra obce 4,2 km), autom priamo na parkovisko pri Chate pod Končitou
Východisko: Parkovisko poniže Chaty pod Končitou
Trasa: Chata pod Končitou – (Čertove chodníky a Hrádok – odbočky) – Siahy – Zraz (1234 m n. m.) – Vtáčnik (1346 m n. m.)
Dĺžka, prevýšenie: 5,5 km, prevýšenie 880 m
Čas prechodu: 3 – 3,5 h + prístup a návrat späť
Počet zastávok: 11
Náročnosť: stredne náročná až náročná trasa (prevýšenie a dĺžka)

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočné prepojenie na žltú (prístup) a modrú turistickú značku

Rok otvorenia: 1994, obnova ?

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Správa CHKO Ponitrie, Samova ul. 3, 949 01 Nitra

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave a udržiavaný.

Poznámka: (1) Chodník je vyznačený v teréne značkou. Pre návrat možno použiť odbočku na rázcestí Siahy po modrej turistickej značke cez Jaseňovú skalu do Bystričianskej doliny. (2) Zdatnejší turisti môžu spojiť s prechodom náučného chodníka Buchlov.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vzhľadom na náročný terén a veľké prevýšenie a dĺžku, vhodný pre terénne vyučovanie v obmedzenej miere a iba pre starších žiakov.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kamenec pod Vtáčnikom. Obec na rozhraní Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny vznikla v roku 1955 zlúčením pôvodne samostatných obcí Horný a Dolný Kamenec. Prvá písomná zmienka o obci Horný Kamenec je z roku 1355 a Dolný Kamenec, ktorý vznikol v jeho chotári sa spomína v roku 1518. Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, pôvodne neskorogotický, zo 16. storočia. V minulosti bol okolo kostola vybudovaný obranný múr, z ktorého sa do súčasnosti zachovali iba základy. V roku 1975 bol sprístupnený pamätník SNP pri ceste do Bystričianskej doliny.

Národná prírodná rezervácia Vtáčnik. Chránené územie vyhlásené v roku 1950 na  ploche 245 ha s typickou ukážkou vrcholových spoločenstiev vystavených extrémnym klimatickým podmienkam na hranici bukového a smrekového vegetačného stupňa. Celkový charakter vegetácie je horský, pričom je pozoruhodná vegetačná rozmanitosť lesných typov, najmä bučín a smrečín ovplyvnených tzv. vrcholovým fenoménom. V extrémnych klimatických podmienkach (silný vietor, veľké rozdiely v teplote počas dňa, námraza) a exponovanému georeliéfu so skeletnatými pôdami, stromy dokážu prežiť iba vo forme so zakrpatenými, rôzne pokrútenými korunami. Najvzácnejšou časťou rezervácie je ostrovček zakrslej smrečiny rastúcej južne od vrcholovej časti Vtáčnika (1346 m . m.), ktorú tvorí rozpadajúci sa andezitový lávový prúd.

Prírodná pamiatka Končitá. Chránené územie od roku 1973 na ploche 28 ha zamerané na ochranu andezitových brál, ktoré sú ukážkou rozpadu okraja lávového prúdu Vtáčnika v podobe skalných stien a veží. V rozsiahlych suťoviskách z nahromadených balvanov uvoľnených z brál rastú okrem buka lesného aj vzácne listnáče – javory a lipy.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie. Chránené územie vyhlásené v roku 1985 v dvoch susediacich – geologicky a tým aj inak odlišných – horských celkoch Tribeč a Vtáčnik zhruba medzi Nitrou a líniou Prochoť – Podhradie pretiahnutého tvaru v dĺžke cca 55 km. Tribeč, ako jadrové pohorie, budujú najmä kryštalické bridlice, granodiority, vápence, dolomity a kremence. Jeho morfologicky osobitým a ojedinelým elementom sú 400 až 600 m vysoké nápadne čnejúce „hôrky“ lemujúce jeho ústredný chrbát od východu (napr. Plieška, Dúň, Veľký Lysec, Ploská, Člnok – Hôrka – Skalka) i západu (napr. Veľká skala, Hrdovická, Háj, Tábor). Sú to kvesty, ktoré vznikli na uklonených vrstvách relatívne voči okoliu odolnejších hornín – kremencov a vápencov. Veľkým Tribečom dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 829 m. V dôsledku toho väčšinu územia porastajú dubovo-hrabové a dubové, vo vyšších polohách i bukové lesy a zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá so vzácnymi druhmi, napr. peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá. Zhruba na línii Veľké Pole – Radobica naň severovýchodným smerom nadväzuje vulkanické pohorie Vtáčnik, budované najmä andezitmi a ich pyroklastikami, dosahujúce výšku 1 346 m (vrch Vtáčnik). To je príčinou, že v ňom prevažujú bukové a bukovo-jedľové lesy, v najvyšších polohách bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá „kosodrevina“ s pôvodným smrekom a horskými druhmi (napr. mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodná škarda sibírska). Faunu CHKO reprezentujú: rys, mačka divá, jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver, hojná je introdukovaná danielia a muflónia zver. Vzácnymi dravcami sú tu: orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Veľmi vzácny (vo Vtáčniku) je jariabok hôrny. V rámci CHKO leží viacero rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú Vtáčnik na severnom konci a Zobor na južnom) a rozsiahlu centrálnu časť Tribeča s jeho západným okolím tvorí chránené vtáčie územie Tribeč (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

 

Názvy informačných panelov

  1. Základné informácie
  2. Vývoj prírody vo Vtáčniku
  3. Živočíšstvo
  4. Odboj počas SNP
  5. Rastlinstvo NPR Vtáčnik
  6. Klimatické pomery
  7. Horná Nitra
  8. Geológia a geomorfológia
  9. Buk pod Jaseňovou skalou
  10. CHKO Ponitrie
  11.  Základné informácie

 

 

 

Exportovať do PDF