Kraj:	Nitriansky
Okres:	Nitra
Geomorfologická jednotka:	Tribeč
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územia:	Chránená krajinná oblasť Ponitrie, prírodná pamiatka Svoradova jaskyňa, národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep a prírodná rezervácia Žibrica
Prístup:	bus MHD Nitra, Zobor-nemocnica
Východisko:	Nitra-Zobor, turistické rázcestie Zobor, liečebný ústav
Trasy:	Základný okruh: Nitra, Zobor, liečebný ústav – Svoradova jaskyňa – Zobor – inou trasou späť Vedľajšia trasa 1: Nitra, Zobor, liečebný ústav – Plieška – Dražovce, kostol sv. Michala archanjela Vedľajšia trasa 2: Nitra, Zobor, liečebný ústav – Zobor – Trojchotár – Žibrica
Dĺžka, prevýšenie:	Základný okruh: 3,8 km, prevýšenie 310 m Vedľajšia trasa 1: 4,5 km, prevýšenie 180 m (opačne 280 m) Vedľajšia trasa 2: 6,5 km, prevýšenie 530 m (opačne 200 m)
Čas prechodu:	2 / 2 / 3 h
Počet zastávok:	27
Náročnosť:	stredne náročné trasy

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, jeden okruh (základná trasa) a dve línie (vedľajšie trasy), obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasy sú prepojené s rôznymi turistickými značkami a cyklotrasou a čiastočne sú s niektorými súbežné.

Rok otvorenia: 2005

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave. Náučný chodník nemá osadené informačné panely v teréne.

Textový sprievodca: publikácia Náučný chodník Zoborské vrchy: sprievodca (autori textu: H. Rosinová, J. Košťál a J. Jahn, vyd. Sazan Ponitrie, Nitra, 2005, 61 str.); k dispozícii je v Mestskom informačnom centre Nitra, na Správe CHKO Ponitrie v Nitre a obecných úradoch v Nitrianskych Hrnčiarovciach, Žiranoch a Štitároch

Kontakt: ŠOP SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, Samova 3, 949 01 Nitra, tel. 037 / 6515 420

Poznámky: (1) Hlavné informačné panely chodníka sú v Nitre pri liečebnom ústave Zobor a v Dražovciach, Nitrianskych Hrnčiarovciach, Štitároch a Žiranoch. Ostatné zastávky sú v teréne označené tabuľkami s číslom na stĺpikoch. (2) Ďalšie možnosti prístupu na trasy chodníka: bus MHD Nitra, Dražovce alebo bus Štitáre alebo bus a vlak Žirany či Podhorany. (3) Chodník na začiatku vedie zázemím náučného chodníka Zoborský kláštor a v oblasti Pyramídy a Zobora sa stretá s historickým náučným chodníkom Hradisko Zobor.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Nitra. Krajské a okresné mesto v Podunajskej pahorkatine pri najjužnejšom cípe Tribeča na úpätí Zobora na rieke Nitra, počtom obyvateľov piate najväčšie na Slovensku. Vyvinulo sa v mieste významných archeologických lokalít, ako najstaršie mesto na Slovensku sa spomína už okolo roku 830. Stala sa dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov ako sídlo Nitrianskeho kniežatstva (v 8. – 12. storočí), rozkvet zažila počas vlády Svätopluka v 9. storočí. Neskôr mesto patrilo Arpádovcom, v roku 1248 sa stalo kráľovským mestom, potom kráľ mesto a hrad daroval nitrianskym biskupom. V rokoch 1633 – 34 ju okupovali Turci. Po druhej svetovej vojne sa rozvíjal najmä chemický, strojársky a potravinársky priemysel. V roku 1952 sa stala centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva a vedy. Charakter mestu dodáva svojrázny reliéf – hovorí sa, že je rozložené na siedmich vŕškoch: Hradný kopec, Na Vŕšku (Na Andrášku), Martinský vrch, Kalvária, Šibeničný vrch (Borina), Dražovský kopec a Zobor. Tieto pahorky prestavujú akési pokračovanie výbežku Tribeča ponorené pod sedimenty Podunajskej pahorkatiny, resp. vyčnievajúce z nich. Pre svoju osobitosť a výraznosť tvoria samostatnú geomorfologickú časť Nitrianskej pahorkatiny – Nitrianske vŕšky. Dominantou mesta je Nitriansky hrad, ktorého komplex – od roku 1962 národná kultúrna pamiatka – tvorí katedrála, biskupský palác, hradby a hospodárske budovy.

Zoborské vrchy, resp. správne Zobor. Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi, resp. Huntáckou dolinou (medzi Žiranmi a Podhoranmi), ktorá ho zreteľne oddeľuje od zvyšku pohoria s podcelkami Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel. Patrí k nemu aj odľahlý Kolíňanský vrch východne od Žibrice. Najvyššími vrchmi podcelku sú Žibrica (617 m) na severe a Zobor (587 m) na juhu. Z diaľky masív Zobora siluetou klamlivo pripomína dvojicu sopiek. V jadre ho budujú prvohorné horniny, najmä hlbinné vyvreliny ako granodiorit, ktoré sú z veľkej časti prekryté horninami druhohorného obalu – vápencami a kremencami. Vápence sú tu skrasovatelé a vyskytujú sa v nich jaskyne, napr. najznámejšia z nich Svoradova jaskyňa nad bývalým Zoborským kláštorom – ktorého ruiny sú súčasťou areálu liečebného ústavu –, ďalej Skryšná diera, Jazerná Žibrica, Malá Žibrica, Zvislá jaskyňa na Žibrici, Jaskyňa pri kostole a Malá jaskyňa pri kostole (obe posledne v Kolíňanoch). Územie je okrem geologických a geomorfologických zvláštností výnimočné výskytom mnohých vzácnych a suchomilných rastlín a živočíchov, ale aj históriou osídlenia či krajinnými scenériami. Väčšia časť jeho plochy je preto územím európskeho významu Zobor (súčasť sústavy Natura 2000). Na Pyramíde (554 m n. m.) – predvrchole Zobora s výhľadom nad mestom Nitra – od 80. rokov 20. storočia stojí dnes 64 m vysoký rádiový a televízny vysielač Nitra-Zobor, z pôvodného prebudovaný v roku 1993. V rokoch 1970 – 1993 k vysielaču viedla z mesta sedačková lanovka Nitra – Zobor.

Prírodná pamiatka Svoradova jaskyňa. Chránené územie nad Nitrou na západnom svahu Zobora v Tribeči vyhlásené v roku 1994 na ochranu 30 m dlhej fluviokrasovej jaskyne ležiacej na juhozápadnom okraji národnej prírodnej rezervácie Zoborská lesostep. Jaskyňa je pomenovaná podľa pustovníka Svorada, ktorý v nej býval začiatkom 11. storočia. Je verejnosti voľne prístupná.

Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep. Chránené územie v južnej časti Tribeča na južne a západne orientovaných svahoch v oblasti Zobor – Plieška severne nad Nitrou vyhlásené v roku 1952 na ochranu teplomilných skalných, stepných a lesostepných spoločenstiev. Je časťou plošne rozsiahlejšieho územia európskeho významu Zobor (súčasť sústavy Natura 2000).

Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach. Románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a vežičkou na západnom priečelí stojaci na plošine nad strmým okrajovým svahom Tribeča nad širokou nivou Nitry a Dražovcami, dnes mestskou časťou Nitry. Bol vybudovaný v prvej polovici 11. storočia v areáli bývalého hradiska osídleného už v praveku na dobre zachovanej poriečnej rovni rieky Nitra z konca terciéru. Bol prestavovaný v 12., 13. 15. – 16. a 18. storočí. Svätá omša sa tu slúži len raz do roka, a to 29. septembra, v deň sviatku sv. Michala archanjela. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Prírodná rezervácia Žibrica. Chránené územie v južnej časti Tribeča v oblasti vrchu Žibrica (617 m n. m.) západne od Kolíňan vyhlásené v roku 1954 na ochranu cenných biotopov stepných, lesostepných a lesných spoločenstiev rastlín a živočíchov. Je časťou plošne rozsiahlejšieho územia európskeho významu Zobor (súčasť sústavy Natura 2000). Je tiež významnou archeologickou lokalitou s hradiskom z halštatskej až slovanskej doby. Vo veľkolome Žibrica za severovýchodnou hranicou rezervácie sa ťaží vápenec pre vápenku v Žiranoch, ktorá tu pracuje od roku 1959.

Prírodná rezervácia Lupka. Chránené územie na južnom okraji Tribeča pri severozápadnom okraji Nitry vyhlásené v roku 1954 na ochranu xerotermných spoločenstiev s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na západných svahoch a vrcholovej časti vrchu Lupka (249 m n. m.), budovaných rôznymi druhmi triasových a jurských vápencov, dolomitov, kremencov a pieskovcov. Kryje sa s územím európskeho významu Lupka (súčasť sústavy Natura 2000).

Chránený areál Huntácka dolina. Chránené územie v južnej časti Tribeča na rozhraní jeho podcelkov Zobor a Jelenec medzi Žiranmi a Podhoranmi vyhlásené v roku 2000 na ochranu ojedinelého geomorfologického fenoménu – fluviálne modelovanej časti doliny potoka Hunták, odrážajúcej zmeny a podmienky evolúcie stredohorského reliéfu.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie. Chránené územie vyhlásené v roku 1985 v dvoch susediacich – geologicky a tým aj inak odlišných – horských celkoch Tribeč a Vtáčnik zhruba medzi Nitrou a líniou Prochoť – Podhradie pretiahnutého tvaru v dĺžke cca 55 km. Tribeč, ako jadrové pohorie, budujú najmä kryštalické bridlice, granodiority, vápence, dolomity a kremence. Jeho morfologicky osobitým a ojedinelým elementom sú 400 až 600 m vysoké nápadne čnejúce „hôrky“ lemujúce jeho ústredný chrbát od východu (napr. Plieška, Dúň, Veľký Lysec, Ploská, Člnok – Hôrka – Skalka) i západu (napr. Veľká skala, Hrdovická, Háj, Tábor). Sú to kvesty, ktoré vznikli na uklonených vrstvách relatívne voči okoliu odolnejších hornín – kremencov a vápencov. Veľkým Tribečom dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 829 m. V dôsledku toho väčšinu územia porastajú dubovo-hrabové a dubové, vo vyšších polohách i bukové lesy a zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá so vzácnymi druhmi, napr. peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá. Zhruba na línii Veľké Pole – Radobica naň severovýchodným smerom nadväzuje vulkanické pohorie Vtáčnik, budované najmä andezitmi a ich pyroklastikami, dosahujúce výšku 1 346 m (vrch Vtáčnik). To je príčinou, že v ňom prevažujú bukové a bukovo-jedľové lesy, v najvyšších polohách bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá „kosodrevina“ s pôvodným smrekom a horskými druhmi (napr. mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodná škarda sibírska). Faunu CHKO reprezentujú: rys, mačka divá, jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver, hojná je introdukovaná danielia a muflónia zver. Vzácnymi dravcami sú tu: orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Veľmi vzácny (vo Vtáčniku) je jariabok hôrny. V rámci CHKO leží viacero rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú Vtáčnik na severnom konci a Zobor na južnom) a rozsiahlu centrálnu časť Tribeča s jeho západným okolím tvorí chránené vtáčie územie Tribeč (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).