Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečBratislavský krajbanícky / ťažobnýgeovednýhistorickýprírodovednýcyklistickýpešítrasa líniovávhodný pre bicyklevhodný pre školy obmedzene
Kraj: Bratislavský
Okresy: Malacky a Pezinok
Geomorfologická jednotka: Malé Karpaty
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Prístup: bus Pernek, Cesta na Babu a pešo k východu 0,6 km po modrej turistickej značke popri hlavnej ceste na Pezinok
Východisko: Pernek, turistické rázcestie Podbabská dolina, parkovisko (M)
Trasa: Pernek, Podbabská dolina, parkovisko – Podbabská dolina, chaty – dolinou k juhu – lesnou cestou v severovýchodnom svahu Gašparovej – sedlá medzi Konskými hlavami a Korenným vrchom (583 m n. m.) – Slnečné údolie, chaty – cyklorázcestie Pod Žilovou – nad Antimónovou štôlňou – odbočka k Antimónovej štôlni – miniarborétum pod Suchým vrchom nad Pezinkom
Dĺžka, prevýšenie: 11,8 km, stúpanie 380 m a klesanie 340 m
Čas prechodu: 4 h (pešo)
Počet zastávok: 12
Náročnosť: mierne až stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, banícke

Typ chodníka: samoobslužný, líniový s odbočkou, obojsmerný, cyklistický, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je krátko súbežný na začiatku s modrou a pred koncom so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2023

Aktuálny stav: Chodník je v dobrom stave (2023).

Textový sprievodca: nie je; autormi náučného chodníka poskytnutý vizuál informačných panelov > .PDF

Kontakt: Občianske združenie Pernecké ONÉ, Pernek 390, 900 53  Pernek; Malokarpatský banícky spolok v Pezinku, M. R. Štefánika 5/9, 902 01 Pezinok, tel. 0905  300 884, 0904  400 876

Poznámky: (1) Náučný cyklochodník prepája Náučný cykloturistický chodník okolím Perneka a Banský náučný chodník Pezinok. Vznikol tvorivou spoluprácou autorov týchto dvoch chodníkov. (2) Trasa náučného cyklochodníka je v celom rozsahu vhodná aj pre peších turistov.

Upozornenie: Cyklochodník v klesaní z hlavného malokarpatského chrbta do záveru Slnečnej doliny medzi zastávkami 7 a 8 je málo zreteľný a strmý. Jazda tu vyžaduje veľkú opatrnosť!

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je pre svoju dĺžku pre terénne vyučovanie vhodný len obmedzene.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Pernek. Obec s významnou baníckou históriou juhovýchodne od Malaciek v ústí Podbabskej doliny na rozhraní Malých Karpát a Borskej nížiny pozdĺž Perneckého potoka a jeho pravostranného prítoku Kostolného potoka v území s veľmi pestrou geologickou stavbou. Obec leží na prvohorných kryštalických bridliciach, druhohorných vápencoch, ílovitých bridliciach a slieňovcoch, mladotreťohorných (neogénnych) pieskoch, pieskovcoch a štrkoch v malokarpatskej časti intravilánu a v jeho nížinnej časti na staroštvrtohorných (pleistocénnych) štrkoch a pieskoch náplavového kužeľa Perneckého potoka a mladoštvrtohorných (holocénnych) hlinách a pieskoch nív oboch miestnych potokov, zasahujúcich i do Malých Karpát. Prechádza ňou významná cestná komunikácia križujúca Malé Karpaty v sedle Baba (527 m n. m.), prepájajúca Podunajsko a Záhorie (Pezinok a Malacky). Písomne sa prvýkrát obec spomína v roku 1394 v súvislosti s ťažbou zlata a striebra. Bola poddanskou dedinou Plaveckého hradu, patrila aj Fuggerovcom, Balassovcom a Pálffyovcom. V záveroch malokarpatských dolín východne od obce v kryštalických bridliciach bola od stredoveku čulá banícka činnosť. Bane na striebro a zlato pracovali až do konca 17. storočia. Od polovice 19. storočia sa dobýval pyrit ako zdroj síry pre výrobu strelného prachu a kyseliny sírovej. Počas prvej svetovej vojny boli v prevádzke antimónové bane. Ťažba bola ukončená v roku 1922 v dôsledku povojnovej krízy. Obyvatelia sa zaoberali tiež poľnohospodárstvom, výrobou brezových metiel, povozníctvom, boli tu štyri obilné mlyny. K obci patrila aj osada Hute, ktorá vznikla okolo roku 1670 pri sklenej hute, viazanej na ostrovčekovitý výskyt kremencov a kremenných pieskovcov. Územie v jej okolí – dnes neprístupné vo Vojenskom obvode Záhorie – pod severnými svahmi Somára ešte v 30. rokoch 20. storočia hojne navštevovali lyžiari z Bratislavy. Obci dominuje barokový rímskokatolícky kostol svätého Ducha z roku 1672 postavený na mieste pôvodnej kaplnky. Východne od kostola na Zámčisku, nápadnom vrchu nad sútokom Kostolného a Perneckého potoka, sú zvyšky hradiska, pravdepodobne strážiaceho historickú cestu cez Malé Karpaty, ktorá viedla severnejšie od súčasnej Kostolnou dolinou, križujúc malokarpatský chrbát v sedle Javorina. O strategickej polohe obce počas druhej svetovej vojny svedčia čiastočne zachované mohutné početné protitankové betónové zátarasy, vybudované nemeckou armádou v roku 1944 na dne Perneckej doliny na východnom okraji obce.

Úzkorozchodná úvraťová banská železnica v Perneku  > pozri Náučný cykloturistický chodník okolím Perneka

Pezinské baníctvo  > pozri Banský náučný chodník Pezinok

Slnečná dolina. Rozšírený záver doliny horného toku Limbašského potoka v južnej časti Pezinských Karpát na severozápad od Pezinka a Limbachu. Ide lokalitu s najstaršou písomnou zmienkou o banskej činnosti v okolí Pezinka – práve tu získali v roku 1339 šľachtici zo Svätého Jura a Pezinka povolenie kráľa na dobývanie zlatonosnej rudy. Opakovane tu rozvoj ťažby zlata nastal v 18. storočí, kedy okrem novej komunikácie vedúcej dnom Pezinskej doliny bol vybudovaný (v roku 1779) pre zachytávanie vody na pohon banských stúp tajch, dnešná vodná nadrž Limbach. V ôsmich štôlňach tu v tom čase ťažili max. 2 kg zlata ročne. Pre stratovosť ťažba, ktorú dnes v teréne pripomínajú ústia štôlní, pingy a haldy, v roku 1862 zanikla. V súčasnosti sa v území, patriacemu mestu Pezinok, nachádza rekreačná (chatová) oblasť Slnečné údolie, prístupná lesnou cestou z obce Limbach.

Pezinok. Mesto s významnou baníckou históriou a vinohradníckou tradíciou na styku Podunajskej roviny, Podunajskej pahorkatiny a Malých Karpát severovýchodne od Bratislavy s mnohými kostolmi, Malokarpatským múzeom, vinárskym podnikom a viechami. Po prvý raz sa spomína v roku 1208 ako majetok Bratislavského hradu. Postupne sa vyvíjal v područí svätojurských grófov a neskôr pezinského panstva, až kým sa v roku 1647 nestal slobodným kráľovským mestom. Po príchode Nemcov v 16. a 17. storočí nastal v meste stavebný a spoločenský rozmach. S rozvíjajúcim sa baníctvom a vinohradníctvom (viac v textoch k Vinohradníckemu náučnému chodníku (Pezinok)) prosperovali aj viaceré remeslá, zakladali sa cechy a manufaktúry. V 18. a 19. storočí tu pracovala papiereň a tehelňa, pričom územie nad Pezinkom bolo významnou banskou oblasťou (viac v textoch k Banskému náučnému chodníku Pezinok).

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (768 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy (a poloha) informačných panelov

  1. Náučný cykloturistický chodník Pernek – Pezinok (Podbabská dolina, začiatok)
  2. Vrt MKM-6 (Podbabská dolina, Pernecký vrt)
  3. Podbabská dolina – bývalé kúpalisko (Podbabská dolina, bývalé kúpalisko)
  4. Štôlňa Mikuláš (Mikuláš štôlňa)
  5. Staré bane pod Gašparovou (Pod Michalovým vrchom)
  6. Bučiny a horniny perneckých Malých Karpát (Červené námestie)
  7. Malokarpatské turistické magistrály (Pod Konskými hlavami II.)
  8. História zlatého baníctva (Mária Anna štôlňa)
  9. Zlato v Pezinku (Terézia štôlňa)
  10. Malokarpatský tajch (Malokarpatský tajch)
  11. Geológia Malých Karpát (Areál antimonitovej štôlne)
  12. Náučný cykloturistický chodník Pernek – Pezinok (Nad štôlňami)

 

Exportovať do PDF