Podunajsko, Malé Karpaty, Považský Inovec a TribečBratislavský krajbanícky / ťažobnýgeovednýhistorickýpešítrasa okružnávhodný pre školy
Kraj: Bratislavský
Okres: Pezinok
Geomorfologická jednotka: Malé Karpaty
Geologická jednotka: jadrové pohorie
Chránené územie: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Prístup: bus Pezinok, nemocnica I
Východisko: Pezinok, križovatka ulíc Malacká × Zumberská
Trasa: Pezinok, „Zumberg“ – horáreň Sirková – lesmi popod Žilovú – Rudné bane v Hrubej doline – „Zumberg“
Dĺžka, prevýšenie: 6,8 km, prevýšenie 330 m
Čas prechodu: 2,5 – 3 h
Počet zastávok: 12
Náročnosť: mierne náročná trasa

Zameranie chodníka: banícke, historické

Typ chodníka: samoobslužný, resp. na požiadanie so sprievodcom (pozri v poznámke nižšie), okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Chodník je čiastočne prepojený so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2012

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave, no miestami je v teréne nedostatočne značený (2021).

Textový sprievodca: leták Banský náučný chodník Pezinok (vyd. Malokarpatský banícky spolok, Pezinok, 2017)

Kontakt: Malokarpatský banícky spolok, M. R. Štefánika 5/9, 902 01 Pezinok, tel. 0905  300 884, 0904  400 876

Poznámky: (1) V priestore zastávok náučného chodníka 7 a 11 sú – v rámci aktivít Geoparku Malé Karpaty – vybudované oddychovo-náučné areály, ktoré sú miestom podujatí s baníckou tematikou pre verejnosť. (2) Každoročne v druhú májovú sobotu za každého počasia usporadúvajú členovia Malokarpatského baníckeho spolku prechod náučného chodníka s odborným výkladom. Sprievodca s výkladom aj v inom termíne je na požiadanie na tel. 0905 300 884 alebo 0904 400 876. (3) Začiatok náučného chodníka sa zhruba obsahom i trasou zhoduje s predchádzajúcim rovnomenným náučným chodníkom, ktorého texty sú verejne dostupné na stránke mesta  > .PDF

Upozornenie: Plán náučného chodníka na informačných paneloch znázorňuje začiatok trasy s polohou zastávky 2 podľa pôvodného stavu v areáli nemocnice, ktorý je však už nepriechodný (2021).

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Pezinok. Mesto s významnou baníckou históriou a vinohradníckou tradíciou na styku Podunajskej roviny, Podunajskej pahorkatiny a Malých Karpát severovýchodne od Bratislavy s mnohými kostolmi, Malokarpatským múzeom, vinárskym podnikom a viechami. Po prvý raz sa spomína v roku 1208 ako majetok Bratislavského hradu. Postupne sa vyvíjal v područí svätojurských grófov a neskôr pezinského panstva, až kým sa v roku 1647 nestal slobodným kráľovským mestom. Po príchode Nemcov v 16. a 17. storočí nastal v meste stavebný a spoločenský rozmach. S rozvíjajúcim sa baníctvom a vinohradníctvom (viac v textoch k Vinohradníckemu náučnému chodníku (Pezinok)) prosperovali aj viaceré remeslá, zakladali sa cechy a manufaktúry. V 18. a 19. storočí tu pracovala papiereň a tehelňa, pričom územie nad Pezinkom bolo významnou banskou oblasťou.

Pezinské zlaté baníctvo. Viaže sa k dvom obdobiam. Prvé bolo stredoveké dobývanie, povolené v roku 1339 kráľom Karolom Róbertom. Predstavovalo ryžovanie v potokoch a dobývanie na miestach, kde zlaté žily vychádzali na povrch. Druhé obdobie súviselo s oživením ťažby zlata Jozefom Entzlerom v 18. storočí. Jeho ťažiarstvo s názvom Mariana, Terézia a Jozef vykonávalo banské práce v starých štôlňach v lokalite Altstadt (pezinskom Starom Meste). Ťažba zlata tu nebola veľmi významná. Za celú históriu baníctva sa v Pezinku vyťažilo len toľko zlata, koľko za jeden rok v inej bani v Hodruši. Okrem zlata sa v okolí Pezinka ťažil pyrit a antimonit. Ťažba pyritu sa začala na prelome 18. a 19. storočia (banské pole Ferdinand-Karol). Pyrit bol základnou surovinou na výrobu síry a kyseliny sírovej. V Pezinku bola vďaka ťažbe v polovici 19. storočia postavená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku. Na ložisku sa ešte v 50. rokoch 20. storočia vykonávali banské práce. V roku 1906 bola v Pezinku daná do prevádzky prvá flotačná úpravňa antimónovej rudy v Rakúsko-Uhorsku. Spracovanie rudy pozostávalo z viacerých procesov. Konečným produktom bol antimónový koncentrát, ktorý sa ďalej spracovával v Kovohutách Vajsková. Poslednú baňu v Pezinku zavreli v roku 1992 a v súčasnosti sa dobývacie priestory rekultivujú.

Bývalé Pezinské kúpele. Kúpele sa nachádzali severne od Pezinka na úpätí vrchu „Ober Hausberg“ v Malých Karpatoch v areáli dnešnej Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, nadväzujúcom na miestnu časť Cajla. Sírno-železité kúpele sa spomínajú už v roku 1590. V murovanej kúpeľnej budove z roku 1777, ktorá nahradila pôvodné drevené stavby, bola možnosť ubytovania a v kabínkach bol už v tom čase prívod teplej a studenej vody. Voda používaná na prevádzku vytekala zo štôlní Ferdinand a Jozef. Liečivá voda mala údajne priaznivé účinky na kožné choroby, vodnatieľku, obličkový piesok, kĺbové bolesti a i. Boli jednými z najobľúbenejších kúpeľov v Uhorsku. Kúpele zanikli roku 1923, koncom 20. storočia boli zbúrané a v teréne možno nájsť už len trosky kamenných stavebných elementov.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (768 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. Pezinský minigeopark (panel stojí medzi zastávkou 1 a 2)
  2. Zumberg | Božia muka sv. Klementa
  3. Pezinské sírno-železité kúpele
  4. Pôvodná základňa starých baní
  5. Pyritové ložisko Ferdinand-Karol
  6. Zlaté baníctvo
  7. Lom | Povrchové dobývanie
  8. Antimónová štôlňa | Hlbinné dobývanie
  9. Pyritová štôlňa | Banská doprava
  10. Úpravňa | Spracovanie rudy
  11. Ťažobný závod Rudné bane Pezinok
  12. Budúcnosť štôlňa | Prieskum ložiska

 

Exportovať do PDF