Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina...Prešovský krajlesníckyprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre bicyklevhodný pre kočíky (aj čiastočne)vhodný pre školy obmedzenevhodný pre vozičkárov (aj čiastočne)
Kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Geomorfologická jednotka: Šarišská vrchovina
Geologická jednotka: flyšové pásmo
Chránené územie: žiadne
Prístup: MHD zastávka Kvašná voda
Východisko: Prešov, Vydumanec, areál Školských lesov Cemjata
Trasa: Vydumanec – Ortáše – Kyslá voda (Kvašná voda) – Kvašná voda (otočka)
Dĺžka: 4,5 km, prevýšenie 100 m
Čas prechodu: 1,5 h
Počet zastávok: 13
Náročnosť: nenáročná trasa

Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, vhodný pre bicykle, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Čiastočne je trasa zhodná so žltou a zelenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2021

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2023).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Stredná odborná škola lesnícka Prešov a Školské lesy Cemjata, Cemjata 3, 080 01 Prešov

Poznámka: (1) Trasa náučného chodníka vedie po asfaltovej ceste, po ktorej jazdí ťažká lesná technika – je potrebná zvýšená opatrnosť. (2) Súčasťou informačných panelov je aj prírodovedne zameraná aktivita pre deti. (3) Čiastočne súbežný s trasou náučného chodníka Kvašná voda

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v obmedzenej miere. Tematicky určené pre študentov SOŠ lesníckej a lesníckej odbornej verejnosti.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Prešov. Tretie najväčšie mesto na Slovensku, leží na sútoku Torysy a Sekčova v severnom výbežku Košickej kotliny medzi Šarišskou vrchovinou na západe a severným koncom Slanských vrchov na východe. Oblasť mesta bola osídlená už v dávnoveku. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1247, od roku 1347 bol slobodným kráľovským mestom na križovatke obchodných ciest a rozvíjali sa tu remeslá a kultúra. V roku 1604 ho dobylo sedmohradské knieža Štefan Bočkaj. Prešovské jatky – hromadná poprava 20 prešovských mešťanov a zemanov, ktorú v roku 1687 po vykonštruovanom procese za protihabsburský odboj a kalvínsku či evanjelickú vieru nariadil generál Antonio Caraffa. Prešovská vzbura – poprava 40 vzbúrených slovenských vojakov z roku 1918, ktorá predznamenala rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie. V roku 1919 tu bola vyhlásená Slovenská republika rád. Po vzniku Československa ako aj po oslobodení v roku 1945 nastal rozvoj mesta (priemysel).

Cemjata. V súčasnosti mestská časť Prešova, v západnej zalesnenej časti, vznikla v polovici 19. storočia ako liečebná a rekreačná lokalita. Kúpeľný areál tvorilo niekoľko budov, z ktorých sú aj v súčasnosti niektoré funkčné. Veľmi známe sanatórium Krajinskej jednoty, bolo určené na liečenie chorých učiteliek. Kúpele boli známe po celom Uhorsku a mali povesť najlacnejších kúpeľov. Zaujímavosťou je, že v 19. storočí si Cemjatu vyberala šľachta ako miesto duelov so strelnými zbraňami, čo dokumentuje aj malý pamätník na mieste, kde sa 8. 1. 1881 uskutočnil historikmi zaznamenaný posledný pištoľový súboj miestnych uhorských šľachticov. Po druhej svetovej vojne kúpele zanikli, v súčasnosti je v areáli zariadenie pre seniorov.

Kvašná voda. Minerálny prameň Kvašná voda v Lesoparku Cemjata poskytuje vodu vhodnú na pitné účely s celkovým obsahom oxidu uhličitého nad 2 000 mg/l. Prameň je výdatný a udržiavaný v dobrom stave rovnako, ako jeho okolie s vybudovaným turistickým zázemím. Okrem oxidu uhličitého obsahuje voda v tomto zdroji aj vápnik, horčík a železo.

 

Názvy informačných panelov

  1. Naše lesy
  2. Lesy ochranné
  3. Lesy osobitného určenia
  4. Lesy hospodárske
  5. Obnova lesa
  6. Starostlivosť o kultúry a nárasty
  7. Výchova mladín
  8. Výchova žrďkovín a žrďovín (prebierky)
  9. Výchova kmeňovín
  10. Obnovná ťažba
  11. Náhodná ťažba
  12. Prírode blízke obhospodarovanie lesa
  13. Záver

 

Exportovať do PDF