---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, líniový, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie po zelenej, modrej a zelenej turistickej značke.

Rok otvorenia: ?

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Hačava, Hačava 39, 044 02  Turňa nad Bodvou, tel. 055 / 4662 525

Poznámka: Trasa končí na okraji Zádielskej planiny na turistickom rázcestí (Z × M) Na skale, kadiaľ prechádza náučný chodník Zádielska tiesňava.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Hačava. Maličká horská obec na kontakte Slovenského krasu a Volovských vrchov juhozápadne od Medzeva v závere vyše 4 km dlhej krasovej Hájskej doliny. Prvá zmienka je o nej ako o opustenej obci z roku 1409. Bola založená nemeckými baníkmi, neskôr sa prisťahovali Valasi (rusínski pastieri). Obyvateľstvo sa zaoberalo pôvodne ťažbou železnej rudy, neskôr pasením, drevorubačstvom, výrobou sediel a dreveného riadu, pálením drevného uhlia. Nachádza sa tu gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky s predstavanou vežou z roku 1760 a ikonostasom z roku 1890 a zachovaná ľudová architektúra (drevenice).

Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava. Chránené územie na sever od Zádiela v Slovenskom krase vyhlásené v roku 1954 na ochranu jedinečného reliéfu mohutnej krasovej tiesňavy, oddeľujúcej planiny podcelku Horný vrch a Zádielsku planinu, a prirodzených geobiocenóz Slovenského krasu so zastúpením zriedkavých endemických a reliktných druhov flóry a fauny. Tiesňava vznikla zarezávaním sa Blatnického potoka do planiny a prepadnutím stropov chodieb a jaskýň. Má dĺžku 4 km, hĺbku asi 300 m a šírku 10 m. Charakteristická je modelácia skalných stien opadávaním a eróznou činnosťou potoka (trhliny a drobné jaskynky v skalných stenách, usypiskové kužele, obrie hrnce) a inverzia vegetačných pásiem. Geomorfologickou zvláštnosťou je výrazná skalná veža Cukrová homoľa, akoby vyrastajúca z dna tiesňavy, modelovaná vodnou eróziou, zvetrávaním a gravitačnými procesmi. Na výslnné okraje planiny sa viažu xerotermné (sucho- a teplomilné) druhy, napr. hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), prilbica jedhojová (Aconitum anthora) a cesnak žltý (Allium flavum). Na dne tiesňavy rastie jazyk jelení (Asplenium scolopendrium) či prvosienka holá (Primula auricula). Tiesňava je jednou z najbohatších lokalít ulitníkov v strednej Európe. Rezervácia leží na území Národného parku Slovenský kras, ktorý je od roku 1977 zároveň prvou slovenskou biosférickou rezerváciou, lokalitou Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ďalej na území európskeho významu Horný vrch ako aj v chránenom vtáčom území Slovenský kras (dve posledné – súčasti sústavy Natura 2000).

Hájske vodopády. Séria vodopádov na Hájskom potoku v úzkej krasovej Hájskej doline v Slovenskom krase severne nad obcou Háj smerom na Hačavu. Najvyšší z nich má výšku 7 m. Na dne potoka sa tvorí penovec.

Hačavská jaskyňa. Jaskyňa na severnom okraji Zádielskej planiny v Slovenskom krase juhozápadne od Hačavy. Označovaná je aj ako Partizánska, pretože počas druhej svetovej vojny sa v nej ukrývalo miestne obyvateľstvo a partizáni. V súčasnosti je suchá, asi 200 m dlhá, tvorená dvoma väčšími dómami. Je verejnosti neprístupná (vstup do nej je zakázaný).

NP a BR Slovenský kras.

 

Názvy informačných panelov

1. Horné lúky (úvodné info o náučnom chodníku)
2. Informácie o NP Slovenský kras
3. Obec Hačava
4. Obhospodarovanie krajiny
5. Živočíšstvo
6. Rastlinstvo
7. Horné lúky (úvodné info o náučnom chodníku)

Panely v teréne nie sú číslované.