Kraj:	Košický
Okresy:	Rožňava a Košice-okolie
Geomorfologická jednotka:	Slovenský kras
Geologická jednotka:	gemerské pásmo
Chránené územia:	Národný park Slovenský kras a národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava
Prístup:	bus Zádiel a pešo k severu 400 m / vlak Dvorníky-Zádiel a pešo k severu po červenej turistickej značke 2,5 km (s prevýšením 55 m)
Východisko:	Zádiel, vstup do tiesňavy
Trasa:	Zádiel – nahor Zádielskou dolinou – turistické rázcestie Zádielska dolina, horáreň (Č × M – Z) – rázcestie Na skale (M × Z) – Zádiel
Dĺžka, prevýšenie:	9 km, prevýšenie 550 m
Čas prechodu:	4 h
Počet zastávok:	7
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, okružný, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie po červenej a neskôr modrej turistickej značke.

Rok otvorenia: 1977; 1992 výmena časti panelov; 1995, 2005 a 2013 obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: Sprievodca náučným chodníkom v Zádielskej doline (1977); voľne je dostupná skladačka Náučný chodník Zádielska tiesňava / A Szádelöi-volgy tanösvény / Nature trail Zádiel Gorge [vyd. ŠOP SR, Správa NP a BR Slovenský kras, 2018]; náhľady informačných panelov > .PDF

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho 188, 049 51 Brzotín, tel. 058 / 7326 815

Poznámky: (1) Lektor na požiadanie na správe národného parku (kontakt vyššie). (2) Na západnom okraji Zádielskej planiny na turistickom rázcestí Na skale (M × Z) končí náučný chodník Horné lúky.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Zádiel. Obec vo východnej časti Slovenského krasu v ústí Zádielskej doliny do Turnianskej kotliny na západ od Moldavy nad Bodvou pozdĺž Blatného potoka. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1317. Patrila zemanom, od 16. storočia panstvu Turňa, v 17. storočí bola spustošená. Koncom 17. storočia ju dosídlili protestanti vykázaní z Turne. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä chovom oviec a dobytka. V rokoch 1964 došlo k zlúčeniu obcí Dvorníky, Včeláre a Zádiel do spoločnej obce Zádielske Dvorníky, v roku 1990 sa Zádiel stal opäť samostatnou obcou. Nachádza sa tu reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 18. storočia, upravený v roku 1906.

Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava. Do roku 2023 chránené územie na sever od Zádiela v Slovenskom krase vyhlásené v roku 1954 (dnes zóna A Národného parku Slovenský kras) na ochranu jedinečného reliéfu mohutnej krasovej tiesňavy, oddeľujúcej planiny podcelku Horný vrch a Zádielsku planinu, a prirodzených geobiocenóz Slovenského krasu so zastúpením zriedkavých endemických a reliktných druhov flóry a fauny. Tiesňava vznikla zarezávaním sa Blatnického potoka do krasovej planiny a prepadnutím stropov chodieb a jaskýň. Má dĺžku 4 km, hĺbku asi 300 m a šírku okolo 10 m. Charakteristická je modelácia skalných stien opadávaním a eróznou činnosťou potoka (trhliny a drobné jaskynky v skalných stenách, usypiskové kužele, obrie hrnce) a inverzia vegetačných pásiem. Geomorfologickou zvláštnosťou je nápadná skalná veža Cukrová homoľa, modelovaná vodnou eróziou, zvetrávaním a gravitačnými procesmi. Na výslnné okraje planiny sa viažu xerotermné (sucho- a teplomilné) druhy, napr. hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), prilbica jedhojová (Aconitum anthora) a cesnak žltý (Allium flavum). Na dne tiesňavy rastie jazyk jelení (Asplenium scolopendrium) či prvosienka holá (Primula auricula). Tiesňava je jednou z najbohatších lokalít ulitníkov v strednej Európe. Rezervácia leží na území Národného parku Slovenský kras, Biosférickej rezervácie Slovenský kras, lokality Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu, v rámci územia európskeho významu Horný vrch ako aj v chránenom vtáčom území Slovenský kras (dve posledné sú súčasti sústavy Natura 2000).

Zádielske hradisko. Rozľahlé výšinné hradisko zo železnej doby v južnej časti Zádielskej planiny v Slovenskom krase medzi obcami Háj a Zádiel v oblasti turistického rázcestia Okrúhly laz (600 m n. m.), jedno z najväčších pravekých hradísk v Európe a najväčšie na Slovensku (110 ha). Slúžilo na kontrolu komunikácií medzi Košickou kotlinou a Rožňavskou kotlinou. Z jeho severného valu sa zachoval takmer 1 km dlhý úsek, ešte aj dnes 3 m vysoký a 8 m široký.

Národný park Slovenský kras. Veľkoplošné chránené územie na južnom Slovensku pri hraniciach s Maďarskom zaberajúce takmer celý geomorfologický celok Slovenský kras s maličkými presahmi do susedných celkov (Juhoslovenská kotlina a Volovské vrchy) zhruba medzi Gemerskými Teplicami, Kečovom, slovensko-maďarskou štátnou hranicou, Moldavou nad Bodvou, Jasovom, Hačavou a Štítnikom s výnimkou dien dolín Štítnika, Slanej a Turne, vyhlásené v roku 2002 na mieste predchádzajúcej rovnomennej chránenej krajinnej oblasti (z roku 1973); novo bol Národný park Slovenský kras, jeho zóny a ochranné pásmo vyhlásený s účinnosťou od roku 2024. Najväčšie súvislé krasové územie na Slovensku (na ktoré za hranicou v Maďarsku nadväzuje Aggtelecký kras s národným parkom Aggteleki Nemzeti Park) geologicky budujú najmä karbonátové horniny (rôzne druhy vápencov, dolomitov, bridlíc a p.) na seba nasunutých príkrovov. Tento do paroviny zarovnaný okraj Slovenského rudohoria bol po výzdvihu pri tektonických pohyboch rozčlenený až 400 m hlbokými kaňonovitými prielomovými dolinami Štítnika, Slanej, Blatného potoka (Zádielska dolina) a Hájskeho potoka na náhorné krasové plošiny – planiny (Koniar, Plešivská p., Silická p., Zádielska p., Jasovská p., Horný vrch, Dolný vrch) – s bohatstvom dokonale vyvinutých povrchových i podzemných krasových foriem (v roku 2017 bolo na území Slovenského krasu evidovaných takmer 1 200 jaskýň). Územie národného parku je súčasťou plošne rozsiahlejšej Biosférickej rezervácie Slovenský kras vyhlásenej v rámci medzinárodnej siete biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra v roku 1977 ako prvej na Slovensku, a to aj pre pestrosť a zachovalosť flóry (endemit chudôbka drsnoplodá Klášterského – Draba lasiocarpa subsp. klasterskyii) a fauny. Národný park tvorí podstatnú časť územia lokality Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu pripísanej v roku 1995 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Územie národného parku sa prekrýva s mnohými územiami európskeho významu a chráneným vtáčím územím Slovenský kras (obe posledné kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).