---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, okružný, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Časť trasy vedie po červenej značke, možnosť pokračovať po žltej, modrej a červenej značke do širšieho okolia.

Rok otvorenia: 1977; 1992 výmena časti panelov; 1995, 2005 a 2013 obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave.

Textový sprievodca: Sprievodca náučným chodníkom v Zádielskej doline (1977); voľne je dostupná skladačka Náučný chodník Zádielska tiesňava / A Szádelöi-volgy tanösvény / Nature trail Zádiel Gorge [vyd. ŠOP SR, Správa NP a BR Slovenský kras, 2018]; náhľady informačných panelov > .PDF

Kontakt: Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, Hámosiho 188, 049 51 Brzotín, tel. 058 / 7326 815

Poznámky: (1) Lektor na požiadanie na správe národného parku (kontakt vyššie). (2) Na západnom okraji Zádielskej planiny na turistickom rázcestí (M × Z) Na skale končí náučný chodník Horné lúky.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Zádiel. Obec vo východnej časti Slovenského krasu v ústí Zádielskej doliny do Turnianskej kotliny na západ od Moldavy nad Bodvou pozdĺž Blatného potoka. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1317. Patrila zemanom, od 16. storočia panstvu Turňa, v 17. storočí bola spustošená. Koncom 17. storočia ju dosídlili protestanti vykázaní z Turne. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä chovom oviec a dobytka. V rokoch 1964 došlo k zlúčeniu obcí Dvorníky, Včeláre a Zádiel do spoločnej obce Zádielske Dvorníky, v roku 1990 sa Zádiel stal opäť samostatnou obcou. Nachádza sa tu reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 18. storočia, upravený v roku 1906.

Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava. Chránené územie na sever od Zádiela v Slovenskom krase vyhlásené v roku 1954 na ochranu jedinečného reliéfu mohutnej krasovej tiesňavy, oddeľujúcej planiny podcelku Horný vrch a Zádielsku planinu, a prirodzených geobiocenóz Slovenského krasu so zastúpením zriedkavých endemických a reliktných druhov flóry a fauny. Tiesňava vznikla zarezávaním sa Blatnického potoka do planiny a prepadnutím stropov chodieb a jaskýň. Má dĺžku 4 km, hĺbku asi 300 m a šírku 10 m. Charakteristická je modelácia skalných stien opadávaním a eróznou činnosťou potoka (trhliny a drobné jaskynky v skalných stenách, usypiskové kužele, obrie hrnce) a inverzia vegetačných pásiem. Geomorfologickou zvláštnosťou je výrazná skalná veža Cukrová homoľa, akoby vyrastajúca z dna tiesňavy, modelovaná vodnou eróziou, zvetrávaním a gravitačnými procesmi. Na výslnné okraje planiny sa viažu xerotermné (sucho- a teplomilné) druhy, napr. hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), prilbica jedhojová (Aconitum anthora) a cesnak žltý (Allium flavum). Na dne tiesňavy rastie jazyk jelení (Asplenium scolopendrium) či prvosienka holá (Primula auricula). Tiesňava je jednou z najbohatších lokalít ulitníkov v strednej Európe. Rezervácia leží na území Národného parku Slovenský kras, ktorý je od roku 1977 zároveň prvou slovenskou biosférickou rezerváciou, lokalitou Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu zapísanou v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ďalej na území európskeho významu Horný vrch ako aj v chránenom vtáčom území Slovenský kras (dve posledné – súčasti sústavy Natura 2000).

Zádielske hradisko. Rozľahlé výšinné hradisko na južnom konci Zádielskej planiny v Slovenskom krase medzi obcami Háj a Zádiel v oblasti turistického rázcestia Okrúhly laz (600 m n. m.), jedno z najväčších pravekých hradísk v Európe a najväčšie na Slovensku (110 ha). Slúžilo na kontrolu komunikácie medzi Košickou kotlinou a Rožňavskou kotlinou. Z jeho severného valu sa zachoval takmer 1 km dlhý úsek, ešte aj dnes 3 m vysoký a 8 m široký.

NP a BR Slovenský kras.

 

Názvy informačných panelov

1. NPR Zádielska  tiesňava
2. Geomorfológia
3. Rastlinstvo
4. Živočíšstvo
5. Využívanie planiny
6. História
7. Krasové javy