Kraj: | Trenčiansky |
Okres: | Nové Mesto nad Váhom |
Geomorfologická jednotka: | Považské podolie |
Geologická jednotka: | kontakt bradlového pásma a geologického pokračovania Malých Karpát |
Chránené územie: | prírodná pamiatka Haluzická tiesňava |
Prístup: | bus Haluzice |
Východisko: | Haluzice, obecný úrad (zastávka bus) |
Trasa: | Haluzice: obecný úrad – smerom na východ a juh okolo zrúcaniny kostola – smerom na východ strmo na dno výmoľa – dnom výmoľa proti toku potoka – obecný úrad |
Dĺžka, prevýšenie: | 1,2 km, prevýšenie 50 m |
Čas prechodu: | 0,5 h |
Počet zastávok: | 6 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je zo začiatku súbežná so zelenou turistickou značkou.
Rok otvorenia: 2022
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.
Textový sprievodca: nie je
Kontakt: Obec Haluzice, Haluzice 704, 913 07 Bošáca, tel. 032 / 7781 236
Poznámka: Trasa náučného chodníka je súbežná s trasou Lesníckeho náučného chodníka Haluzická tiesňava.
Upozornenie: Na svahoch a dne tiesňavy môže byť chodník za mokra šmykľavý až neschodný a počas či po lejaku/-och hrozia svahové procesy (opadávanie, zosúvanie a p.), príp. pády stromov.
Využiteľnosť pre školy
Školský náučný chodník je určený na terénne vyučovanie (pozri upozornenie vyššie!). Informačné panely obsahujú popri textoch a ilustráciách aj experimentálne úlohy pre žiakov a QR kódy s odkazmi na elektronické metodické príručky na prácu so žiakmi pri neformálnom vzdelávaní v prírode.
Námetom k výučbe v teréne môže byť aj pracovný list Náučný chodník Haluzická tiesňava.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Haluzice. Neveľká obec severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom na južnom konci Považského podolia blízko úpätia Bielych Karpát. Písomne je doložená v roku 1398. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom s drevom a drevenými výrobkami. Jednotlivé prvky neďalekého areálu ruiny románskeho kostola z 12./13. storočia, v 16. storočí obkoleseného opevnením a opusteného v roku 1810, sú od roku 1963 národnými kultúrnymi pamiatkami. Na blízkom kopci Hájnica (341 m n. m.) južne od obce stojí od roku 2013 drevená 7 m vysoká rozhľadňa.
Prírodná pamiatka Haluzická tiesňava. Chránené územie na južnom konci Považského podolia medzi obcami Haluzice a Štvrtok vyhlásené v roku 1963 na ochranu asi 500 m dlhej a 50 m hlbokej časti doliny Haluzického potoka vrezaného do skalného podložia. Vývoj tohto veľmi ojedinelého skalného výmoľa (tiesňavy, rokliny, strže, kaňona, priervy) v geologicky a geomorfologicky veľmi komplikovanom území kontaktu bradlového pásma a geologického pokračovania Malých Karpát vysvetľujú písomné zdroje veľmi rôznorodo. Na pracovisku, ktoré je tvorcom tohto portálu náučných chodníkov na Slovensku, vznikla pracovná hypotéza, ktorá – zjednodušene napísané – hovorí, že za daných tektonických podmienok počas pleistocénu bol spätnou eróziou neveľkého potoka, postupujúcej od dnešnej obce Štvrtok smerom proti jeho toku, rozrezaný ostrovček tektonicky podrvených – čiže voči erózii oslabených – mezozoických dolomitov (na okraji masívu Hájnica). Po jeho prekonaní „načapoval“ tento potok a odviedol novým smerom Haluzický potok, pôvodne tečúci v oblasti málo odolných ílovcov severozápadne od tohto ostrova dolomitov do Bošáckej doliny. Takejto zmene riečnej siete sa hovorí riečne pirátstvo. Úsek doliny v porušených dolomitoch bol významne prehĺbený zrejme len relatívne nedávno v súvislosti s odlesnením územia a klimatickými zmenami v 16. – 19. storočí. V prostredí nestabilného geologického prostredia a strmých svahov v ňom dochádzalo, najmä počas povodní po búrkach či lejakoch, k rapídnym degeneračným svahovým procesom (výmoľovej erózii, opadávaniu, rúteniu, zosúvaniu) a vyplavovaniu dolomitového štrku, čo ohrozovalo stavby a využívanie zeme v bezprostrednom okolí výmoľa. Na elimináciu hrozieb a nimi spôsobovaných škôd v 20. rokoch 20. storočia sa začali odborno-technické práce na stabilizovaní územia. Lokalita je ukážkou jeho systémového riešenia komplexom lesníckych, vodohospodárskych a ochranárskych opatrení a je významným lesníckym miestom.
Považské podolie. Pretiahnutá zníženina pozdĺž stredného toku Váhu severovýchod-juhozápadného smeru medzi Žilinou a Novým Mestom nad Váhom, obklopená najmä pohoriami: na západe Bielymi Karpatmi, na severozápade až severe Javorníkmi, na východe Súľovskými vrchmi a Strážovskými vrchmi a na juhu krátkymi úsekmi Považského Inovca, Podunajskej pahorkatiny, Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Územie leží vo výške zhruba 200 – 500 m n. m. (max. Dielec 572 m pri Hornom Moštenci). Podolie sa člení na tri kotliny (Trenčiansku, Ilavskú a Bytčiansku) s rovinným až členitým pahorkatinným reliéfom nivy a terás Váhu (hliny, piesky, štrky, niekde s pokrovom spraše) a náplavových kužeľov jeho prítokov (štrky, skelet) a dva podhorské regióny so silno členitým pahorkatinným (pod Bielymi Karpatmi medzi Bzincami pod Javorinou a Tuchyňou) až vrchovinným (v oblasti Sverepca medzi Súľovskými vrchmi a Javorníkmi) reliéfom najmä bradlového pásma (ílovce, pieskovce, sliene, zlepence, vápence) na kontakte so susednými pohoriami. Územie patrí do teplej (na juhu) a mierne teplej klimatickej oblasti (na severe), je takmer odlesnené a prevažuje v ňom orná pôda.
Názvy informačných panelov
- Úvod
- Lesný ekosystém
- Pôdny ekosystém
- Lúčny ekosystém
- Vodný ekosystém
- Fenologický kalendár