Juhoslovenská kotlina a Cerová vrchovinaBanskobystrický krajgeovednýhistorickýprírodovednýpešítrasa líniovávhodný pre školy
Kraj: Banskobystrický
Okres: Rimavská Sobota
Geomorfologická jednotka: Cerová vrchovina
Geologická jednotka: sopečné pohorie
Chránené územia: Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a národná prírodná rezervácia Pohanský hrad
Prístup: bus Stará Bašta, obecný úrad
Východisko: Stará Bašta – Obecný úrad
Trasa: Obecný úrad – Baštianska diatréma – Pohanský hrad (578 m n. m.)
Dĺžka, prevýšenie: 3,8 km, prevýšenie 307 m
Čas prechodu: 1 až 1,5 h
Počet zastávok: 7
Náročnosť: stredne náročná

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické

Typ chodníka: samoobslužný, peší, líniový, obojsmerný, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne prepojenie s červenou turistickou značkou

Rok otvorenia: obnova 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave, IP 5 až 7 nie sú osadené v teréne (jún 2020).

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obecný úrad Stará Bašta, Stará Bašta 97, 980 34 Nová Bašta, tel. +421 47 381 03 32, mail:  obec.starabasta@gmail.com

Poznámka: Vo vrcholovej partii odporúčame urobiť odbočku k rázcestiu červenej a zelenej turistickej značky. Po výstupe na plošinu chýba značenie, chodník vedie po červenej turistickej značke na južnom okraji zarastajúcej lúky. Vyliezať na skalné bloky na okraji vrcholovej plošiny je životu nebezpečné! Medzi IP 2 a 3 sú v jarných mesiacoch (v čase kvitnutia agátu) popri trase NCH mobilné včelie úle. Je potrebné byť maximálne opatrný. Z Pohanského vrchu odporúčame pokračovať po zelenej turistickej značke do Hajnáčky (možnosť návštevy NCH Hajnáčka) alebo Šuríc.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá exkurzná lokalita. Podrobné geologické informácie o Cerovej vrchovine je možné vyhľadať na webovej stránke.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Pohanský vrch. Národná prírodná rezervácia na ploche 223,35 ha nad obcou Stará Bašta patrí medzi najcennejšie územia v Cerovej vrchovine. Predstavuje bazaltovú náhornú plošinu, málo ovplyvnenú ľudskou činnosťou, so silne rozrušenými zvyškami sopečných kužeľov. Pri severnom okraji bazaltový pokrov prechádza do lávových prúdov. Na okrajoch plošiny sa nachádzajú bralnaté formy a ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, kamenná ulica, rozsadliny a kamenné moria. Je tu 31 bazaltových jaskýň vytvorených následkom svahových pohybov, z ktorých najdlhšia je Stĺpová (182 m) a Labyrintová (151 m). Niektoré sú významnými archeologickými lokalitami, alebo sú cenné výskytom vzácnych bezstavovcov vďaka chladnému režimu podzemných priestorov. Bazalt má hrubostĺpcovitú, miestami doskovitú odlučnosť a jeho rádiometrický vek je 4,70 ± 0,31 mil. rokov (starší pliocén až miocén). Lokalita je hodnotná aj z botanického a zoologického hľadiska. Vyskytujú sa tu vzácne druhy teplomilnej flóry a fauny. Na lokalite je možné pozorovať vplyv expozície voči svetovým stranám na výskyt lesných spoločenstiev. Kým na južnom svahu (popri trase NCH) sa vyskytujú teplomilné a suchomilné dubové lesy, na severnom okraji rastú bučiny. Na severnom okraji plošiny sú rozsiahle kamenné moria, ktoré vznikli nahromadením rôzne veľkých balvanov uvoľnených z kompaktného bazaltového pokrovu vplyvom zvetrávania.

Stará Bašta. Obec v centrálnej časti Cerovej vrchoviny. Aj keď obec pravdepodobne vznikla v 12. storočí, písomne sa  spomína v roku 1455. V jaskyniach na lokalite Pohanský hrad boli nájdené stopy osídlenia z doby bronzovej. Obec značne poznačilo obdobie tureckých vpádov, obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu. Počas druhej svetovej vojny bola obec súčasťou Maďarska. V roku 2019 žilo v obci 325 obyvateľov.

Baštianska diatréma. Na západnom konci obce sú odkryté zvyšky sopúcha (diatrémy) vulkánu maarového typu. Maar je sopka typická silnými výbuchmi (silu im dodáva styk horúcej magmy s vodou) a tvorbou nízkeho valu vyvrhnutého materiálu na okraji. V kráteri sa hromadí voda a vytvára typické kruhové jazierka. V spodnej časti odkryvu vystupujú megabrekcie s veľkými úlomkami tachtianskych pieskovcov, jalovských vrstiev i ryodacitových tufov. Úlomky dosahujú priemer aj 5 m. Takto pomiešaný horninový materiál sa mohol vytvoriť kolapsom stien diatrémy .

Hajnáčsky hradný vrch. Prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1958 na ploche 9,7 ha. Ide o pozostatok maaru, výbušnej sopky v podobe vnútornej výplne prívodného kanála – diatrémy. Výplň tvoria bazaltové tufy a sopečné brekcie, ktoré pretína mladšia bazaltová žila – dajka. Jej vek bol určený na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov na 2,75 ± 0,44 mil. rokov, čo zodpovedá mladšiemu pliocénu. Na vrchole skalného brala sú zrúcaniny Hajnáčskeho hradu. Vyskytujú sa tu vzácne spoločenstvá skál a pozostatky teplomilných spoločenstiev, ktoré sú však výrazne ovplyvnené šírením nepôvodného agáta bieleho. V súčasnosti sa na lokalite nachádzajú iba nepatrné zvyšky niekdajšieho kráľovského hradu Hajnáčka. Zreteľné je staré hradné schodište vytesané priamo do čadičového podložia, ktorým sa možno dostať do najvyššej časti náučného chodníka s južne orientovaným panoramatickým výhľadom na okolie. Dnes možno z hradu rozpoznať len ťažko prístupnú najvyššiu časť s palácom a baštou tvaru podkovy. Zvyšné časti ruiny dokonale splývajú s bazaltovou skalou. Hrad dobudovali v polovici 15. storočia ako obranný. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16.storočia a v prvej tretine 17. storočia hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili. Napriek tomu ho Turci 1645 znovu nakrátko obsadili, po ich odchode 1649 ho znovu opevnili. V roku 1703 vyhorel a už ho neobnovili.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Cerová vrchovina. Chránené územie pri hranici s Maďarskom južne od Rimavskej Soboty vyhlásené v roku 1989 v lesnatej vyššej časti geomorfologického celku Cerová vrchovina, ktorý je severným výbežkom vrchoviny Cserhát v Maďarsku a je typický mladým vulkanickým reliéfom. Cerová vrchovina je svojráznym územím budovaným v paleogénno-neogénnom mori sedimentovanými ílmi, pieskovcami, zlepencami, do ktorých po ich tektonickom výzdvihu začiatkom neogénu vnikli andezitové lakolity – po ich erózno-denudačnom vypreparovaní sú to dnešné najvyššie vrchy Karanč (725 m n. m.) a Šiator (660 m n. m.) v okolí Šiatorskej Bukovinky. Na prelome neogénu a kvartéru sa do paleoúdolí vyliali bazaltové lávové prúdy – po ich následnom vypreparovaní z relatívne menej odolných sedimentárnych hornín vznikol inverzný reliéf – na miestach pôvodných údolí sú dnes tiahle ploché chrbty, napr. Mačacia, Belina, Pohanský hrad, Borkút, Chrasť (s dĺžkou až 11 km, ležiaci mimo územia CHKO). V reliéfe tiež nápadne vystupujú vypreparované bazaltové a brekciové výplne sopečných komínov – neky, diatrémy – (Šomoška, Hajnáčsky hradný vrch, Šurice (Soví hrad), Steblová skala) a zvyšky troskových kužeľov (Medvedia výšina, Monosa, Ragáč, Dunivá hora, Veľký Bučeň a Malý Bučeň (oba mimo územia CHKO)). Lesy CHKO vytvárajú pestrú mozaiku od lesostepných a rozvoľnených spoločenstiev na skalných lokalitách cez zapojené dubové lesy prevažne na južných až po bučiny na severných expozíciách svahov s hlavnými drevinami dubom cerovým, bukom lesným, dubom zimným a hrabom obyčajným. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje napr. poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ľan chlpatý hladkastý (Linum hirsutum subsp. glabrescens), kukučka vencová (Lychnis coronaria) a rôzne druhy vstavačov (Orchis). Zoogeograficky územie patrí do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov tu bolo zistených mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov, zo stavovcov napr. skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný a viaceré druhy netopierov využívajúce podzemné pseudokrasové priestory. Celé územie CHKO je súčasťou rozsiahlejšieho chráneného vtáčieho územia Cerová vrchovina-Porimavie a obsahuje viacero území európskeho významu, napr. Cerová vrchovina, Soví hrad, Vodokáš, Pieskovcové chrbty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).

 

Názvy informačných panelov

  1. O dedine
  2. Baštianska diatréma
  3. Krajina
  4. Rastlinstvo
  5. Živočíšstvo
  6. Lesy Pohanského hradu
  7. Geológia

 

Exportovať do PDF