Kraj:	Bratislavský
Okres:	Pezinok
Geomorfologická jednotka:	Malé Karpaty
Geologická jednotka:	jadrové pohorie
Chránené územie:	Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Prístup:	bus Častá, Červený Kameň
Východisko:	Častá, hrad Červený Kameň, vstupný areál
Trasa:	Častá, hrad Červený Kameň – vyhliadka na Kuklu – Kalvária – Sivá baňa
Dĺžka, prevýšenie:	2,5 km, prevýšenie 50 m
Čas prechodu:	1,5 h
Počet zastávok:	6
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: historické, prírodovedné, technické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový (dve vetvy), obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa je prepojená so zelenou a žltou turistickou značkou (kratučko – medzi zastávkami 5 a 6 – vedie po zelenej značke).

Rok otvorenia: 2005

Aktuálny stav: Na náučnom chodníku chýba v mieste odbočky k Sivej bani zo zvážnice značenie a pri bani chýba informačný panel (2020).

Textový sprievodca: Skladačka Okolohradná potulka: sprievodca (2. vyd., 2016) (v predaji v pokladni hradu Červený Kameň)

Kontakt: Červenokamenské panstvo, o. z., Mraznická 19, 900 89 Častá

Poznámka: Informačné panely chodníka nemajú žiadne vysvetľujúce texty. Je nutné zakúpiť sprievodcu v pokladni hradu.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Červený Kameň. Časť obce Častá s hradom a múzeom na juhovýchodnej strane Malých Karpát medzi obcami Píla a Častá na plochom výbežku nad strmým svahom doliny Gidry. Na mieste dnešného nádvoria stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov medzi Bratislavou a Žilinou. Tento zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď na jeho mieste augsburskí podnikatelia Fuggerovci – jeho vtedajší majitelia – vybudovali v rokoch 1535 – 1557 novú pevnosť s obdĺžnikovým nádvorím, štyrmi mohutnými baštami a rozsiahlymi pivničnými skladovacími priestormi. Manželstvom s Máriou Fuggerovou získal v roku 1583 hrad a panstvo Mikuláš Pálfi a Pálfiovci hrad obývali až do konca marca 1945. Dnes je sídlom pobočky Slovenského národného múzea s unikátnymi zbierkami dokumentujúcimi vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva a dejiny hradu. Hrad ako aj objekty v jeho areáli sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V roku 2009 bol v rámci medzivládnej iniciatívy označený znakom Európskeho dedičstva. Patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku, je celoročne prístupný.

Židovský cintorín a vyhliadka na Kuklu pri hrade Červený Kameň. Cintorín severozápadne od areálu hradu Červený Kameň v Malých Karpatoch na okraji lesa neďaleko juhozápadného rohu parkoviska. Bol založený koncom 17. storočia, kedy sa v Častej usadili prví židia. V zhruba štvorcovej nenápadnej ohrade, resp. zvyšku po nej, sa nachádza približne 40 náhrobných kameňov, zväčša poškodených a zváľaných, s nápismi v hebrejčine. Niektoré náhrobníky sú vystavené vo vstupnej časti hradu Červený Kameň. Za cintorínom pokračuje hradná plošina s neveľkým skalným (kremencovým) labyrintom a vyhliadkou nad strmými svahmi do doliny Gidry s obcou Píla a na vrch Kukla. Od roku 1963 je cintorín národnou kultúrnou pamiatkou.

Lesopark, krížová cesta, pohrebná kaplnka Pálfiovcov a kalvária pri hrade Červený Kameň. V bezprostrednom severnom okolí areálu hradu Červený Kameň leží lesopark so starou lipovou alejou a ďalšími mohutnými solitérnymi drevinami na lúkach. Od hlavnej brány komplexu hradu vedie krížová cesta – súbor barokových kamenných figurálnych plastík z druhej polovice 18. storočia (resp. ich kópií z 80. rokov 20. storočia) – okolo pohrebnej kaplnky Pálfiovcov z 19. storočia na kremencový vŕšok Kalvária (364 m n. m.) s kamenným súsoším Ukrižovania zo 17. storočia. Považuje sa za najlepšie zachované exteriérové kalváriové súsošie na Slovensku. Od roku 1970 sú kaplnka i kalvária národnými kultúrnymi pamiatkami.

Sivé bane. Lokalita severne od hradu Červený Kameň, resp. vrchu Kalvária v Malých Karpatoch so zvyškami banskej činnosti. Známe sú v nej dve banské diela s pestrou mineralizáciou – Sivá baňa a vyššie položená Červená baňa. Ich história súvisí s rodom Pálfiovcov. V druhej polovici 17. storočia v miestnych prvohorných fylitoch bol v polymetalickej žile zistený obsah zlata a striebra. Po otvorení baní vybudovali pri potoku Gidra v blízkej obci Píla hutu a hámor na spracovávanie vyťaženej rudy. Nerentabilnú ťažbu zlata a striebra časom nahradila nakrátko ťažba pyritových a medených rúd, tiež stratová. Ku koncu druhej svetovej vojny zriadili v Sivej bani úkryt pre civilistov. Dnes po baniach, ktoré boli zatopené, zostali iba odtokový kanál a zarastené haldy. Ešte v 70. rokoch 20. storočia bolo možné na halde nájsť chalkopyrit, pyrit, siderit a iné minerály.

Častá. Obec v Trnavskej pahorkatine v podhorí Malých Karpát západne od Trnavy. Písomne je doložená v roku 1296. Pôvodne bola majetkom bratislavského komitátu, v druhej polovici 13. storočia bola včlenená do panstva hradu Červený Kameň ako poddanská dedina. V roku 1560 získala právo usporadúvať trhy a jarmoky. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a tiež remeslami: cech tu mali debnári, krajčíri, čižmári, habánski hrnčiari aj súkenníci, zmienka je aj o pivovare. Medzi Častou a Pílou bol mlyn na papier, známy ako Papiernička. V 17. storočí tu boli bane na zlato a striebro, v 19. storočí sa ťažila síra a meď. V rokoch 1794 až 1802 tu pracovala manufaktúra na výrobu súkna, založená grófom Rudolfom Pálfim. Riaditeľ výroby Peter Hubert vynašiel stroj na výrobu vlnenej priadze, z ktorej práve tu vyrobili zhruba 6 000 m súkna. Dôležitými miestami v centre obce v 19. storočí boli: stĺp hanby, väznica, kostol s farou, škola a miestna váha. V roku 1750 sa tu narodil osvietenský spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly. V roku 1785 tu ako kaplán pôsobil vysoký cirkevný hodnostár a národovec Alexander Rudnay. Pamiatky v intraviláne obce prepája náučný chodník v obci Častá.

Píla. Malá obec severne od Modry, jedna z mála ležiaca vo vnútri Malých Karpát v ich južnej polovici zovretá svahmi úzkej časti doliny Gidry pod hradom Červený Kameň. Vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo vodnej píly, ktorá patrila panstvu Červený Kameň. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Zamestnaním obyvateľov bol priemysel naviazaný na vodnú energiu a lesné bohatstvo v jej okolí. K prvým pílam a obydliam piliarov pribudla – vďaka zdroju vodnej energie, potoku Gidra s rozsiahlym horským povodím s výdatnými prameňmi – papiereň, hámor, valchovňa, múčny mlyn a mlyn na výrobu pušného prachu. Miestny kostol navštívenia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia mal pôvodne na vstupnom priečelí obraz Panny Márie Imaculaty, ktorý bol v roku 2002 odstránený a namaľovaný nanovo pátrom Prokopom z Nitry. Obec postihla 7. júna 2011 popoludní v dôsledku výdatných prívalových zrážok v krátkom časovom úseku v rozľahlom povodí Gidry mimoriadna – viac ako storočná – povodeň, keď v priebehu len dvoch hodín stúpla hladina potoka na oveľa vyššiu úroveň ako je tretí povodňový stupeň. K rozsiahlym škodám v obci, tesne lemujúcej potok na neširokom dne doliny z oboch strán, patril aj zničený klenutý most z konca 18. storočia, ktorý viedol od cesty ku kostolu. Celou obcou prechádza náučný chodník pod hradom Červený Kameň.

Kukla (564 m n. m.). Vrch v južnej časti Malých Karpát medzi Modrou a Pílou čnejúci z tiahleho triasového kremencového pásma, ktorého súčasťou je viacero skalných areálov (napr. Čertove zuby, Medvedia skala, ale i červenokamenská hradná skala). Dominuje širokému okoliu. Na vrchole stojí od roku 2007 drevená rozhľadňa, 12 m vysoká, prístupná po rebríkoch.

Kremenec. Pozri v textoch k Modranskému banskému náučnému chodníku

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (768 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).