Kraj: | Bratislavský |
Okres: | Pezinok |
Geomorfologická jednotka: | Malé Karpaty |
Geologická jednotka: | jadrové pohorie |
Chránené územie: | Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty |
Prístup: | bus Píla, rázcestie |
Východisko: | odbočka do obce Píla z hlavnej cesty medzi Dubovou a Častou |
Trasa: | Píla, odbočka resp. rázcestie – Píla – Horná Píla, horáreň |
Dĺžka, prevýšenie: | 3 km, prevýšenie 55 m |
Čas prechodu: | 1,5 h |
Počet zastávok: | 14 |
Náročnosť: | nenáročná trasa |
Zameranie chodníka: historické, prírodovedné
Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Trasa vedie súbežne s modrou turistickou značkou, prepojenie je na žltú a zelenú značku.
Rok otvorenia: 2015
Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave okrem informačných panelov orientovaných k slnku, ktoré sú ním spálené (2023).
Textový sprievodca: nie je; texty panelov sú verejne dostupné na obecnej stránke > .PDF
Kontakt: Obecný úrad Píla, Píla 68, 900 89 Píla, tel. 033 / 6495 208
Poznámka: Celá trasa vedie pozdĺž miestnej cesty po betónovom chodníku s niekoľkými odpočinkovými miestami.
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný na historicky zamerané terénne vyučovanie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Píla. Malá obec severne od Modry, jedna z mála ležiaca vo vnútri Malých Karpát v ich južnej polovici zovretá svahmi úzkej časti doliny Gidry pod hradom Červený Kameň. Vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo vodnej píly, ktorá patrila panstvu Červený Kameň. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Zamestnaním obyvateľov bol priemysel naviazaný na vodnú energiu a lesné bohatstvo v jej okolí. K prvým pílam a obydliam piliarov pribudla – vďaka zdroju vodnej energie, potoku Gidra s rozsiahlym horským povodím s výdatnými prameňmi – papiereň, hámor, valchovňa, múčny mlyn a mlyn na výrobu pušného prachu. Miestny kostol navštívenia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia mal pôvodne na vstupnom priečelí obraz Panny Márie Imaculaty, ktorý bol v roku 2002 odstránený a namaľovaný nanovo pátrom Prokopom z Nitry. Obec postihla 7. júna 2011 popoludní v dôsledku výdatných prívalových zrážok v krátkom časovom úseku v rozľahlom povodí Gidry mimoriadna – viac ako storočná – povodeň, keď v priebehu len dvoch hodín stúpla hladina potoka na oveľa vyššiu úroveň ako je tretí povodňový stupeň. K rozsiahlym škodám v obci, tesne lemujúcej potok na neširokom dne doliny z oboch strán, patril aj zničený klenutý most z konca 18. storočia, ktorý viedol od cesty ku kostolu.
Gidra > pozri v textoch k Jabloneckému náučno-poznávaciemu chodníku
Prielom Gidry. Krátky zúžený úsek doliny Gidry v Malých Karpatoch s kaskádami medzi Pílou a Hornou Pílou v mieste dolinou priečne prechádzajúceho kremencového pásma medzi vrchom Kukla a masívom, na ktorom stojí hrad Červený Kameň. Domáci toto miesto nazývajú „Hučák“. Strmé svahy s vystupujúcimi kremencovými blokmi majú svojrázny porast bohatý na staré borovice a duby s vresom v podraste.
Červený Kameň. Časť obce Častá s hradom a múzeom na juhovýchodnej strane Malých Karpát medzi obcami Píla a Častá na plochom výbežku nad strmým svahom doliny Gidry. Na mieste dnešného hradného nádvoria stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov medzi Bratislavou a Žilinou. Tento zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď na jeho mieste augsburskí podnikatelia Fuggerovci – jeho vtedajší majitelia – vybudovali v rokoch 1535 – 1557 novú pevnosť s obdĺžnikovým nádvorím, štyrmi baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi. Manželstvom s Máriou Fuggerovou získal v roku 1583 hrad a panstvo Mikuláš Pálfi a Pálfiovci hrad obývali až do konca marca 1945. Dnes je sídlom pobočky Slovenského národného múzea s unikátnymi zbierkami dokumentujúcimi vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva a dejiny hradu. Hrad a objekty v jeho areáli sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V roku 2009 bol v rámci medzivládnej iniciatívy označený znakom Európskeho dedičstva. Patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku, je celoročne prístupný. Okolie hradu predstavuje historický náučný chodník Okolohradná potulka.
Vodná nádrž Fúgelka. Neveľká priehrada na Kamennom potoku, pravostrannom prítoku Gidry v Malých Karpatoch nad obcou Píla vybudovaná v druhej polovici 19. storočia kvôli regulácii toku pri splavovaní dreva k pílam v Píle. Na mieste súčasnej poľovníckej chatky pri nej stála v minulosti huncokárska usadlosť Pri rybníku. Plavenie dreva Huncokármi (viac o nich pozri v texte Modranského banského náučného chodníka) tu ustalo v 20. rokoch 20. storočia, kedy sa v povodí Gidry začala výstavba spevnených ciest pre nákladnú automobilovú dopravu. Od roku 1987 je priehrada technickou národnou kultúrnou pamiatkou.
Národná prírodná rezervácia Hajdúchy. Chránené územie v strednej časti Malých Karpát na pravom svahu doliny Gidry pod jej sútokom s Pajdlou nad obcou Píla vyhlásené v roku 1981 na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev 4. vegetačného stupňa s veľmi dobrým predpokladom autoregulácie skupín lesných typov na magmatitoch. Je súčasťou chránenej vtáčej oblasti Malé Karpaty (súčasť sústavy Natura 2000).
Kukla (564 m n. m.). Vrch v južnej časti Malých Karpát medzi Modrou a Pílou čnejúci z tiahleho triasového kremencového pásma, ktorého súčasťou je viacero skalných areálov (napr. Čertove zuby, Medvedia skala, ale i červenokamenská hradná skala). Dominuje širokému okoliu. Na vrchole stojí od roku 2007 drevená rozhľadňa, 12 m vysoká, prístupná po rebríkoch (v roku 2023 pre zlý stav zlikvidovaná).
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Chránené územie vyhlásené v roku 1976 v troch izolovaných areáloch na väčšine územia jadrového pohoria Malé Karpaty medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom na juhozápadnom Slovensku. Horské územie – väčšinou náhle sa dvíhajúce z oboch susediacich nížin – s nadmorskými výškami kulminujúcimi vrchom Záruby (768 m) nad Smolenicami budujú najmä žuly, vápence, kremence, fylity a amfibolity. Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami, z ktorých je jediná sprístupnená so sprievodcom (Driny) a dve neveľké (Deravá skala a Veľká pec) sú verejnosti voľne prístupné. Podstatnú časť pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom či hrabom, na skeletnatých podložiach tiež jaseňom, javorom horským a lipou. Miestami sa vyskytuje nepôvodný gaštan jedlý, borovica čierna, teplo- a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, vzácne i rašeliniská a slatiny. Najvyššie časti najmä na obalových a príkrovových štruktúrach ako aj krasové areály sú turisticky veľmi atraktívne a frekventované. V rámci oblasti leží takmer dvadsať rôzne veľkých území európskeho významu (najrozsiahlejšie sú: Devínske Karpaty, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory) a dva veľké areály z nej zaberá chránené vtáčie územie Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000).
Názvy informačných panelov
- Náučný chodník pod hradom Červený Kameň
- Osídlenie vyústenia Píľanskej doliny
- Ruina mlyna
- Hámor
- Cintorín
- Majer/Píla
- Kostol Navštívenia Panny Márie
- Papiereň
- Hasičská zbrojnica
- Zaniknutá píla
- Žlábek / Prielom Gidry
- Stará škola / Pracháreň
- Pamätník partizánskej skupiny J. Kráľa
- Horná Píla