---

Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný s červenou a následne modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2010

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je, informačné panely dostupné aj na webovej stránke

Kontakt: Občianske združenie vernárskych aktivít – OZVA; Obec úrad, Hlavná 171/65, 059 17  Vernár

Poznámka: (1) Prechod náučným chodníkom je fyzicky i časovo náročný. Menej zdatní turisti sa môžu po výstupe na Prednú hoľu vrátiť späť do Vernára. Chodník vedie vo vysokohorskom prostredí a čiastočne aj po území s lesnou kalamitou. (2) Z Kráľovej hole je možné pokračovať do Šumiaca po náučnom chodníku Šumiac – Kráľova hoľa.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, ale vzhľadom na vyššie uvedené, iba pre starších žiakov, prípadne v skrátenej verzii.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Vernár. Rázovitá horská obec južne od Popradu na sútoku Vernárskeho potoka, Strateníka a Mlynice na sever od Vernárskeho sedla (1 055 m n. m.) v západnom okraji Slovenského raja, s katastrálnym územím na západe zasahujúcim aj do Nízkych Tatier. Obcou i sedlom prechádza cesta 1. triedy z Brezna a Rožňavy do Popradu s medzinárodným významom. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1295, kedy ju na nemeckom zákupnom práve založil Verner. Od roku 1310 sa osada i okolité lesy stali majetkom letanovských kartuziánov, od 16. storočia patrili pod správu hradu Muráň, v rokoch 1657 – 1700 boli v zálohe u Spišskej kapituly, hoci územie patrilo pod Gemersko-malohontskú župu. Obec sa vyvíjala pomaly pre svoju odľahlú polohu i drsné prírodné podmienky. Obyvatelia chovali dobytok, zaoberali sa ťažbou dreva, výrobou dosák, šindľov, uhliarstvom. Významnými pamiatkami sú klasicistický gréckokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1824 a pamätný dom v budove bývalej základnej školy (z roku 1930), ktorá bola počas Slovenského národného povstania sídlom povstalcov. Zachovali sa i prvky ľudovej architektúry (zemné pivnice, drevenice). V posledných desaťročiach mnohé domy nadobudli rekreačnú funkciu, v lokalite Studničky vznikol lyžiarsky areál, v dosahu sú turisticky atraktívne ciele (Slovenský raj, Nízke Tatry, Muránska planina). Asi 2 km severne od obce Vernársky potok priečne prerezáva pruh rôznych druhov triasových vápencov (wettersteinské, reiflinské, hľuznaté, gutensteinské), čím vytvára krátku tiesňavu. Jej širšie okolie je zaujímavé nielen geomorfologicky, ale aj krajinársky a botanicky. Na vápencových bralných svahoch sú cenné porasty reliktných borín (Pinus sylvestris) so smrekovcom (Larix decidua) a reliktnými rastlinnými druhmi, ktoré sa zachovali v úzkej hlbokej časti doliny vplyvom teplotnej inverzie, napr. jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). Tiesňava je tiež pamätným miestom (“Tiesnina”) bojov počas Slovenského národného povstania v roku 1944. Jej dnom prechádza vyššie spomenutá cesta 1. triedy.

Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier, juhozápadne od Spišského Bystrého (prístupný z obce modro značeným turistickým chodníkom). Vrcholovú časť budujú kryštalické bridlice (svory, ruly), avšak východné úbočia s Kráľovou skalou – skalným výčnelkom na konci rázsochy nad Telgártom – granodiority. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbátu Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na vrchole bol v roku 1960 vybudovaný televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia (s cyklotrasou). Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier – prechádza ňou diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková turistická trasa E8, a jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…).

Martalúzka. Prírodná rezervácia s výmerou 1 54 ha vyhlásená v roku 1999 na severných svahoch Kráľovej hole za účelom zabezpečenia ochrany krajinársky hodnotného územia s jedinečným geologickým fenoménom v podobe skalného amfiteátra  a so zachovalými živočíšnymi a rastlinnými spoločenstvami, ktoré sa viažu na prirodzené lesné spoločenstvá smrekového a kosodrevinového vegetačného stupňa a subalpínske lúky. Amfiteáter je súčasťou nivačného kotla s juhovýchodnou expozíciou s vhodnými podmienkami na hromadenie snehu a jeho následnú eróznu činnosť. Nivačný kotol je dlhý cca 120 m a široký asi 80 m. Východná časť je obklopená skalnou stenou s výškou asi 40 m. Hnilec prameniaci vo výške cca 1800 m n. m. preteká cez rezerváciu viacerými kaskádami.

Národný park Slovenský raj. Slovenský raj je krasové horské územie juhozápadne od Spišskej Novej Vsi, považované za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Je jedným z dvoch geomorfologických podcelkov Spišsko-gemerského krasu. V geologickej stavbe prevládajú triasové vápence, v menšej miere sa vyskytujú aj dolomity. V oblastiach budovaných vápencami sú dobre zachované zvyšky zarovnaných povrchov z obdobia terciéru. Najstarším je mierne zvlnená severozápadná časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropaleogénneho reliéfu (okolo 40 mil. rokov). Rozsiahly zarovnaný povrch z mladších treťohôr (6 mil. rokov) predstavujú krasové planiny s nadmorskou výškou 1 000 – 1 110 m, ako sú Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné. Sú dotvorené krasovými formami (závrty, úvaly, ponory, škrapy), vo veľkej miere aj podzemnými (jaskyne a priepasti – unikátny je komplex Stratenskej jaskyne). V reliéfe dominujú okrem spomínaných krasových planín riečne doliny, ktoré územie zarovnaného povrchu rozčleňujú. V okrajových častiach sú to kaňonovité doliny Hnilca a Hornádu. Do planín sa zarezávajú mnohé tiesňavy, napr. Veľký Sokol, Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. V tiesňavách nachádzame vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje. Slovenský raj bol pôvodne vyhlásený v roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie (po TANAPe) a vôbec prvá chránená krajinná oblasť (CHKO) na Slovensku. V roku 1988 namiesto CHKO Slovenský raj vznikol Národný park Slovenský raj. Tento bol v roku 2016 novo vyhlásený s novou vnútornou štruktúrou (zonácia). Zároveň je územím európskeho významu Slovenský raj ako aj chráneným vtáčím územím Slovenský raj (súčasti sústavy Natura 2000).

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Názvy informačných panelov

1. Náučný chodník
2. Geológia
3. Flóra
4. Pasenie dobytka na Prednej holi
5. Fauna
6. Predná hoľa
7. Planina Smrečiny
8. PR Martalúzka
9. Kráľova hoľa
10. Náučný chodník