Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Brezno
Geomorfologické jednotky:	Nízke Tatry
Geologické jednotky:	veporské pásmo
Chránené územie:	Národný park Nízke Tatry
Prístup:	bus Šumiac
Východisko:	Šumiac, obecný úrad
Trasa:	Šumiac (880m n. m.) – Krížová cesta – Skalička – Predné sedlo – Kráľova hoľa (1946 m n. m.) – Kráľova skala (1690 m n. m.) – Štrafy – Skalička – Šumiac
Dĺžka, prevýšenie:	16,2 km, prevýšenie 1066 m
Čas prechodu:	7,5 h
Počet zastávok:	13 + 6 nečíslovaných IP s lesníckou tematikou
Náročnosť:	stredne náročná až náročná trasa (dĺžka a prevýšenie)

Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne, historické, kultúrne, lesnícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Súbežný postupne s modrou, zelenou a žltou a následne modrou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2014, rekonštrukcia 2019 (obnova infraštruktúry NCH a pridanie IP s lesníckou tematikou)

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave, niektoré IP sú vyblednuté.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Občianske združenie Šumiac, J.Švermu 515, 97671 Šumiac

Poznámka: (1) Prechod náučným chodníkom je fyzicky i časovo náročný. Menej zdatní turisti sa môžu po výstupe na Predné sedlo vrátiť späť do Šumiaca. Nenáročný je prechod náučným chodnníkom iba ku krížovej ceste (čiastočne bezbariérový). (2) Náučný chodník prechádza vysokohorským prostredím, je preto potrebné prispôsobiť prechod aktuálnej poveternostnej situácii a vlastným fyzickým schopnostiam. (3) Z Kráľovej hole je možné pokračovať do Vernára po Náučnom chodník Slovenský raj – Nízke Tatry.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, ale vzhľadom na vyššie uvedené, iba pre starších žiakov, prípadne v skrátenej verzii.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Šumiac. Obec na úpätí Kráľovej hole vo východnej časti Helpianskeho podolia sa prvý krát spomína v roku 1573. Obec bola v správe majiteľov Muránskeho hradu. Prví obyvatelia obce boli rusíni, ktorí sem prišli v rámci valašskej kolonizácie. Pôvodne sa obyvatelia venovali pastierstvu, ťažbe dreva a výrobe drevného uhlia. V 18. a 19. storočí pracovali v hutách vybudovaných v okolitých osadách – Valkovňa, Červená Skala a Pohorelá. V roku 1898 obec spustošil požiar, ktorý zničil väčšinu domov. Súčasťou obce je aj osada Červená Skala s rovnomennou železničnou stanicou. V obci sa nachádza gréckokatolícky barokovo-klasicistický kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1775, postavený na mieste pôvodného dreveného kostola a tiež kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1823. Na námestí, vedľa budovy základnej školy sa nachádza malé múzeum Šumiacka izba, zariadená podľa tradičnej šumiackej kultúry. Otvorené je denne okrem nedele od 12. do 16. hodiny. V prípade záujmu informácie na 0904 313 295. Zaujímavým je aj Súkromné múzeum zvoncov a spiežovcov Mikuláša Gigaca, na ul. Bučinka 23 (tel. č. 048/6181232) sprístupňujúce zbierku cca 2000 zvoncov a spiežovcov.

Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier, juhozápadne od Spišského Bystrého (prístupný z obce modro značeným turistickým chodníkom). Vrcholovú časť budujú kryštalické bridlice (svory, ruly), avšak východné úbočia s Kráľovou skalou – skalným výčnelkom na konci rázsochy nad Telgártom – silne tektonicky deformované granodiority až tonality s doskovitou odlučnosťou. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbátu Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na vrchole bol v roku 1960 vybudovaný televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia (s cyklotrasou). Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier – prechádza ňou diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková turistická trasa E8, a jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…).

Martalúzka. Prírodná rezervácia s výmerou 1 54 ha vyhlásená v roku 1999 na severných svahoch Kráľovej hole za účelom zabezpečenia ochrany krajinársky hodnotného územia s jedinečným geologickým fenoménom v podobe skalného amfiteátra v granodioritoch a so zachovalými živočíšnymi a rastlinnými spoločenstvami, ktoré sa viažu na prirodzené lesné spoločenstvá smrekového a kosodrevinového vegetačného stupňa a subalpínske lúky. Amfiteáter je súčasťou nivačného kotla s juhovýchodnou expozíciou s vhodnými podmienkami na hromadenie snehu a jeho následnú eróznu činnosť. Nivačný kotol je dlhý cca 120 m a široký asi 80 m. Východná časť je obklopená skalnou stenou s výškou asi 40 m. Hnilec prameniaci vo výške cca 1800 m n. m. preteká cez rezerváciu viacerými kaskádami.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.