---

Zameranie chodníka: historické, lesnícke, technické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne súbežný s červenou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2020

Aktuálny stav: Náučný chodník je v dobrom stave.

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Obec Telgárt, Telgárt 70, 976 73 Telgárt; Tel.: 048 6194600, E-mail: obec@telgart.eu.sk

Poznámka: (1) Náučný chodník je dobre vyznačený v teréne. (2) Z chodníka je možné pokračovať po červenej turistickej značke až na vrchol Kráľovej hole. (3) Náučný chodník zatiaľ plne nevyužíva potenciál územia, ktorým prechádza. Absentuje úvodný panel v centre obce s mapou.

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie, ale chýbajú využiteľné informačné panely.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Telgárt. Obec na úpätí Kráľovej hole v najvýchodnejšej časti Helpianskeho podolia sa prvý krát spomína v roku 1326. Pôvodná osada ležiaca východne za sedlom Besník zanikla a na dnešnom mieste, na rieke Hron založili novú osadu v období valašskej kolonizácie. Obec bola najskôr v správe majiteľov Muránskeho hradu, neskôr bola súčasťou Gemersko-malohodntskej župy. Pôvodne sa obyvatelia venovali pastierstvu, povozníctvu, ťažbe dreva a výrobe drevného uhlia. V 18. a 19. storočí časť obyvateľov pracovala v hutách vybudovaných v neďalekých osadách – Valkovňa, Červená Skala a Pohorelá. Výrazný impulz pre rozvoj obce predstavovalo budovanie železničnej trate 173 Červená Skala – Margecany v rokoch 1931 až 1934, kedy v obci žilo až 5 tisíc obyvateľov. Počas Slovenského národného povstania pri obci prebiehali intenzívne boje povstalcov a nemeckej armády, ktoré napáchali veľké škody. Obec bola následne 5.9.1944 vypálená a obnovená až po skončení vojny. V súčasnosti sa v obci s cca 1500 obyvateľmi rozvíja cestovný ruch s možnosťami letnej i zimnej rekreácie. V panoráme obce od roku 1794 dominuje barokový gréckokatolícky kostol, ktorý dal vybudovať František Koháry. Nad obcou na vrchu Ždiar sa nachádza od roku 2020 kríž, ktorý je dostupný po Voglovom chodníku.

Voglov chodník. Pôvodne poľovnícky chodník prechádzajúci južnými úbočiami Nízkych Tatier v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov začína v Telgárte a končí až nad obcou Bacúch. Keď v roku 1939 nacisti zabrali všetky horehronské poľovné revíry na oboch stranách Hrona od Polomky až po Vernár, bol Jan Vogel mladší poverený funkciou hlavného jágra, čiže správcu poľovnej oblasti. Ten dal vybudovať chodník pre uľahčenie poľovačiek. Bol to kopaný chodník upravený a široký tak, aby po ňom mohla jazdiť brička s jedným koňom. Chodník sa zachoval viacmenej v celej dĺžke až do dnešných čias a jeho časť v okolí Telgártu je po obnove súčasťou náučného chodníka.

Železničná trať Červená Skala – Margecany. Jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať vybudovaná v rokoch 1931 až 1936 ako prepojenie Zvolena s Košicko-bohumínskou traťou. V náročnom teréne muselo byť na trati vybudovaných 281 mostných objektov a 9 tunelov v celkovej dĺžke 3800 metrov. Technicky najnáročnejší bol úsek trate pri Telgárte, kde veľký výškový rozdiel inžinieri vyriešili vybudovaním tzv. Telgárskej slučky – 1239,4 m dlhého, špirálovitého tunela s polomerom oblúka 400 metrov, v ktorom trať prekonáva výšku 31 metrov. Z tunela trať pokračuje cez Telgársky viadukt – 86 m dlhý a 22 m vysoký oblúkový železobetónový most a Chmarošský viadukt – 113,6 m dlhý a 18 m vysoký most. Je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu a patrí medzi najkrajšie a najviac fotografované technické pamiatky na Slovensku. V sedle Besnik trať pokračuje 848 metrov dlhým tunelom do doliny Hnilca, ktorého západný portál je neďaleko prameňa Hrona.

Prameň Hrona. Turisticky sprístupnený prameň druhej najdlhšej rieky na Slovensku. Prameň leží na území NAPANTu,  približne 3 km východne od Telgártu pod sedlom Besnik. Rieka Hron má dĺžku 298 km, pramení v nadmorskej výške približne 980 m n. m., má perovitú štruktúru riečnej siete a jeho povodie zaberá približne 11 % územia Slovenska. Pri prameni sa nachádza malý altánok a tiež informačné panely o prameni a rieke Hron.

Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier, juhozápadne od Spišského Bystrého (prístupný z obce modro značeným turistickým chodníkom). Vrcholovú časť budujú kryštalické bridlice (svory, ruly), avšak východné úbočia s Kráľovou skalou – skalným výčnelkom na konci rázsochy nad Telgártom – silne tektonicky deformované granodiority až tonality s doskovitou odlučnosťou. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbátu Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na vrchole bol v roku 1960 vybudovaný televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia (s cyklotrasou). Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier – prechádza ňou diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková turistická trasa E8, a jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…).

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Názvy informačných panelov

1. Voglov chodník
2. Telgártska slučka a Telgártsky tunel – Tunel Kornela Stodolu

informačné panely nie sú číslované