Tatry s podhorím, Kozie chrbty, Spišská Magura a PieninyPrešovský krajbanícky / ťažobnýlesníckypoľovníckyprírodovednýpešítrasa okružná
Kraj: Prešovský
Okres: Stará Ľubovňa
Geomorfologická jednotka: Spišská Magura
Geologická jednotka: vnútrokarpatský flyš
Chránené územie: prírodná pamiatka Jaskyňa v Čube
Prístup: bus Podolínec, centrum a pešo k severu miestnou komunikáciou do doliny Krížneho potoka sčasti po zelenej turistickej značke (4,8 km s prevýšením 120 m)
Východisko: Podolínec, dolina Krížneho potoka, Ferova búda
Trasa: Podolínec, dolina Krížneho potoka, Ferova búda – Sovia skala – Sovia poľana – turistické rázcestie Košiare – Jaskyňa v Čube – Ferova búda
Dĺžka, prevýšenie: 5,3 km, prevýšenie 260 m
Čas prechodu: 2 h
Počet zastávok: 7
Náročnosť: mierne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické, banícke, lesnícke

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: V strednej časti je trasa krátko súbežná so žltou turistickou značkou.

Rok otvorenia: 2021

Aktuálny stav: Informačné panely sú v dobrom stave (2023).

Textový sprievodca: nie je; zriadovateľom chodníka poskytnuté informačné panely  > .PDF

Kontakt: Lesy mesta Podolínec, s. r. o., ul. Jozefa Smreka 3, 065 03  Podolínec, tel. 052 / 4391 415

Poznámka: K rekreačnému chodníku (nie k jeho východisku) vedú dve ďalšie – kratšie – turistické prístupové trasy z Vyšných Ružbách (3,2 km s prevýšením 120, resp. 220 m).

Upozornenie: Úvodný informačný panel na ortofotosnímke územia rekreačného chodníka nezobrazuje – ako býva zvykom – polohu (siedmich) informačných panelov v teréne, ale desať rôznorodých orientačných bodov na jeho trase (vyhliadky, skaly a pod.).

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. V prípade školskej exkurzie zriaďovateľ rekreačného chodníka (info v Kontakte vyššie) na požiadanie poskytuje sprievod lesného pedagóga (tel. 0903  789 287).

Odporúčame pridať si návštevu geovedne zaujímavých lokalít v kúpeľoch Vyšné Ružbachy.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Podolínec. Mesto na severe Slovenska juhozápadne od Starej Ľubovne na styku Popradskej kotliny, Spišskej Magury a Levočských vrchov s intravilánom pozdĺž rieky Poprad. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1235. Pôvodnú slovanskú osadu v rokoch 1241 a 1285 zničili mongolské vpády do Uhorska. Územie však rýchlo osídlili šoltýsi a už koncom 13. storočia sídlo získalo mestské privilégiá a bolo opevnené. Naďalej sa mesto rýchlo vďaka remeslám a obchodu rozvíjalo a v roku 1412 získalo od kráľa Žigmunda výsady slobodného kráľovského mesta. Ten ho však čoskoro spolu s ďalšími spišskými mestami dal do poľského zálohu (1412 – 1772). Úpadok významu mesta na konci 19. storočia sa zastavil vybudovaním železnice (spojenie s Popradom v roku 1893, predĺženie trate do Plavča až v roku 1966). Vznikla tu píla a menšia mechanická tkáčovňa. Pre veľký počet zachovaných historických stavieb i celkový charakter historického centra bolo mesto v roku 1991 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Z mestských hradieb z 15. – 16. storočia pôvodne s 18 baštami, troma strážnymi vežami a dvoma bránami – severnou a južnou – sa dodnes zachoval ich južný úsek s troma baštami a severný so štyrmi baštami a obrannou vežou. V 15. storočí stál na mieste súčasnej radnice (prestavanej v roku 1903) na južnom konci námestia mestský hrad s vlastným opevnením. Pozdĺžne námestie s nepravidelným pôdorysom je lemované renesančnými meštianskymi domami. V jeho strede stojí pôvodne ranogotický, neskôr viackrát prestavaný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 13. storočia s nástennými maľbami a barokovými oltármi v interiéri a pri ňom spišská hranolová renesančná štvorpodlažná zvonica z roku 1659. Na severovýchodnom okraji mesta na cintoríne stojí zrejme najstaršia stavebná pamiatka – jednoloďový rímskokatolícky kostol (kaplnka) sv. Anny, pôvodne románska stavba z druhej polovice 13. storočia, dodnes viackrát prestavaný z osembokej rotundy s podkovovitou apsidou. Za severnými hradbami sa nachádza komplex bývalého ranobarokového piaristického kláštora, ktorý v roku 1642 založil Stanisław Lubomirski, správca spišských miest v poľskom zálohu. Areálu i celému mestu dominuje dvojvežový barokový kostol sv. Stanislava z polovice 17. storočia s najväčším oltárnym obrazom na území Slovenska (4 × 7 m), obkolesený dvojpodlažnými kláštornými budovami pevnostného charakteru s vnútorným nádvorím po oboch stranách. V roku 1919 odídených piaristov nahradili v roku 1922 redemptoristi, ktorí tu sídlia odvtedy s rôzne dlhými prestávkami dodnes.

Prírodná pamiatka Jaskyňa v Čube. Malé chránené územie v južnom okraji východnej časti Spišskej Magury západne od Vyšných Ružbách vyhlásené v roku 1994 na ochranu jaskyne v masíve vrchu Čuba (870 m n. m.) v tmavosivých gutensteinských vápencoch stredného triasu. Vo vnútri 20 m dlhej fluviokrasovej jaskyne (t. z. vytvorenej podzemnými tokmi a priesakovými vodami) je vo vstupnej časti skromná sintrová výzdoba (drobné hrčky a záclonkovité náteky). Jaskyňa je verejnosti voľne prístupná.

Prírodná pamiatka Jaskyňa v Skalke. Malé chránené územie v južnom okraji východnej časti Spišskej Magury severovýchodne nad Toporcom vyhlásené v roku 1994 na ochranu 25 m dlhej fluviokrasovej Jaskyne pod Skalkou v južnom svahu Končistého vrchu (951 m n. m.). Jaskyňa je verejnosti voľne prístupná.

Vyšné Ružbachy. Obec severne od Podolínca vo východnom okraji Spišskej Magury v doline Rieky a Zálažného potoka, jej prítoku, s miestnou časťou Ružbachy-kúpele s funkciou klimatických a minerálnych kúpeľov. V podhorskom území s bohatým výskytom minerálnych prameňov, súvisiacich s tektonicko-geologickou predispozíciou, sa od 15. storočia rozvíjali kúpele využívajúce hydrouhličitanovo-sírnu a vápenato-horečnatú slabomineralizovanú vodu s teplotou 24 °C a výdatnosťou 33 l/s. Najväčší rozvoj zaznamenali v 19. a na začiatku 20. storočia – z tohto obdobia pochádza viacero liečebných domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. V oblasti vyviera 14 prameňov, z ktorých sa pri liečbe nervových chorôb, krvného tlaku, chorôb z povolania a i. využíva prameň Izabela. Sprievodným javom výronov minerálnych vôd je okrem výduchov životu nebezpečných plynov (!lokalita Smrtná jama) mohutná tvorba akumulácií travertínu vo forme travertínových kôp, terás, kráterov či jaskýň (3 m dlhá korózna Jaskyňa pod terasou). Na východnom okraji kúpeľného areálu sa nachádza termálnou minerálnou vodou vyplnený Kráter, ktorý je svojím priemerom 20 m a hĺbkou 3 m najväčším travertínovým kráterom na Slovensku (ďalšie blízke menšie krátery sú bezvodé). Osobitou stavebnou i krajinárskou dominantou kúpeľov a kultúrnou pamiatkou je Biely dom, obdĺžniková dvojpodlažná budova z lokálneho travertínu s kultúrno-spoločenskou funkciou (kasíno, reštaurácia, kaviareň, bar), ktorú na hrane malého travertínového lomu vybudoval pre svoju manželku Izabelu de Bourbon, španielsku princeznú, inšpirovaný palácom v Monte Carle v rokoch 1923 – 1931 poľský šľachtic Jan Zamoyski. Bývalý travertínový lom juhovýchodne od intravilánu obce sa premenil na areál medzinárodného sochárskeho sympózia, najstaršieho na Slovensku. Postupne tu od roku 1964 vytvorených viac ako 100 umeleckých diel autorov zo 14 krajín sveta tvorí nevšednú galériu pod holým nebom, v roku 1997 vyhlásenú za národnú kultúrnu pamiatku.

Spišská Magura. Masívne pohorie oválneho pôdorysu medzi Ždiarom, Lendakom, Vyšnými Ružbachmi, Červeným Kláštorom a Osturňou, susediace na juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, na východe s Levočskými vrchmi, Spišsko-šarišským medzihorím a Pieninami a na severozápade štátnou hranicou s Poľskom (tam Pieniny a Podhale). Ide o flyšom – paleogénnymi pieskovcami a ílovcami – budovanú tektonicky vyzdvihnutú kryhu, z juhu ohraničenú strmými svahmi s krátkymi dolinami. Prejazdné lúčno-lesné Magurské sedlo (949 m n. m.) delí pohorie na dve podobné časti. Najvyšším vrchom je Repisko (1 259 m n. m.) na západnom okraji horstva severozápadne nad Ždiarom. Vo východnej časti, v severnom a východnom okolí Vyšných Ružbách, vystupujú spod flyša ako ostrov mezozoické horniny, napr. vápence, dolomity, zlepence, kremence, brekcie, pieskovce. V mieste križovania zlomov na juhovýchodnom okraji tohto tektonického okna vznikli pri minerálnych prameňoch mohutné uloženiny travertínu a penovca, vytvárajúce travertínové terasy, kopy, krátery (jeden s jazerom, niekoľko suchých). Mnohé predovšetkým hydrouhličitano-síranové, vápenato-horečnaté, hydrouhličité termálne pramene s teplotou do 24 °C tu podmienili rozvoj kúpeľníctva už od konca 16. storočia. S prameňmi súvisí i lokálny prírodný výron oxidu uhličitého v jednom z bezvodých travertínových kráterov, ktorého intenzita v čase kolíše. Smrtiaci plyn na dne krátera ohrozuje najmä drobné živočíchy (nebezpečenstvo v prípade vstupu je označené tabuľou umiestnenou na dne krátera). V oblasti celého pohoria sú priaznivé litologické podmienky pre hojnú tvorbu zosuvov. Viaceré z nich prehradením doliny viedli k vzniku neveľkých jazier (Jezerské jazero, Osturnianske jazero, Veľké jazero, Malé jazero).

 

Názvy informačných panelov

  1. Rekreačný chodník Sovia poľana
  2. Stopy baníctva v podolínskych lesoch
  3. Lesníctvo
  4. Stromy
  5. Reč rastlín
  6. Lesná fauna
  7. Poľovníctvo

 

Exportovať do PDF