Kraj:	Žilinský
Okres:	Liptovský Mikuláš
Geomorfologická jednotka:	Liptovská kotlina,
Geologická jednotka:	vnútrokarpatský flyš, jadrové pohorie
Chránené územie:
Prístup:	bus Liptovský Ján, žel. st. / vlak Liptovský Ján
Východisko:	Liptovský Ján, minerálny prameň Teplica
Trasa:	Liptovský Ján (Min. prameň Teplica) – Penzión Sankt Johann – Minerálny prameň Medokýš – Lávka Borová Sihoť – Liptovská Porúbka
Dĺžka, prevýšenie:	5,5 km, prevýšenie 295 m
Čas prechodu:	1,5 až 2 h
Počet zastávok:	6
Náročnosť:	nenáročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, celoročný,

Nadväznosť na turistickú značku: čiastočne s modrou a červenou turistickou značkou

Rok otvorenia: 1998, obnova 2018

Aktuálny stav: Informačné panely sú dobrom stave. Niektoré panely sú dvojmo – pôvodný a nový.

Textový sprievodca: nie je;

Kontakt: Obecný úrad Liptovský Ján, Ulica Jána Kalinčiaka 39/3, 032 03 Liptovský Ján, tel. 044 / 528 04 70

Poznámka: Náučný chodník je prístupný celoročne. V časti trasy v úrovni Liptovského Hrádku je zlé značenie chodníka.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný na terénne vyučovanie vzhľadom na jeho dĺžku obmedzene pre starších žiakov. Odporúčame spojiť s návštevou Múzea baníctva a hutníctva Maša či nenáročným výstupom na vyhliadku na Skalke.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Liptovský Ján. Obec známa od roku 1263 pod názvom Vesveres. Nad obcou na úpätí vrchu Poludnica (Veratín) bol postavený drevený hrad, v ktorom sídlili Bogomírovci – zakladatelia obce. Bol to jediný nekráľovský hrad na Liptove. Toto miesto sa dodnes nazýva Hrádok. Obec je jedinečná termálnymi prameňmi, kostolom z 13. stor., organom z roku 1721 a 19. kaštieľmi a kúriami zo 16. až 19. storočia. Vlastníkmi boli rodiny Szentiványiovcov. V obci a okolí bolo rozvinuté baníctvo, ťažba dreva, píly, výroba klincov, pálenica, octáreň a výroba modrotlače. V roku 1960 bol Liptovský Ján vyhlásený za pamiatkovú zónu a v roku 1992 za kúpeľné miesto. Minerálne pramene v Liptovskom Jáne boli známe svojimi liečivými účinkami už v 14. storočí. Domáci v prameňoch močili konope a dodnes ich využívajú na liečenie reumy a kožných chorôb. V roku 1927 tu boli vybudované Svätojánske kúpele.

Skalka. Turisticky prístupný skalnatý hrebienok nad Liptovským Hrádkom s upravenými vyhliadkami na strmom okrajovom svahu najzápadnejšieho výbežku (700 – 800 m n. m.) Kozích chrbtov, miestnymi zvaného Hradská hora, budovaných v tejto časti prevažne triasovými dolomitmi. Poskytuje výhľady do Liptovskej kotliny – na mesto Liptovský Hrádok pod svahmi Nízkych Tatier, jeho hrad a kaštieľ, Belú, susedné obce – a tiež na panorámu Západných Tatier a západnú časť Vysokých Tatier. Na jej vrchole s reliktným borovicovým lesom a teplomilnými rastlinnými spoločenstvami na skalách sa nachádza dvojkríž a panoramatická tabuľa s popisom výhľadu. V stene na úpätí Skalky je schodišťom prístupná pamätná tabuľa venovaná vojakom Pracovného zboru národnej obrany 1940 – 1945, ktorí mali v prezenčnej službe hodnosť tvorník (do týchto jednotiek boli zaraďovaní Židia, Rómovia a slovenskí vojaci s nižšou zdravotnou klasifikáciou). V blízkosti skalného masívu, pri jazierku vedľa areálu Liptovského hrádku a kaštieľa, stojí pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny z regiónu od sochára Ladislava Polláka (1912 – 2002), vybudovaný už v roku 1944 (a neskôr dotvorený) v tvare ihlanovitého obelisku z hrubo otesaných žulových kvádrov s tromi sochami (vojaka, letca a vojaka-tvorníka) v nadživotnej veľkosti a tromi bronzovými tabuľami s menami padlých v oboch vojnách z Liptovského Hrádku a šiestich okolitých obcí.

Jánska dolina. Jedna z najkrajších a najdlhších dolín Nízkych Tatier. Dolinou preteká potok Štiavnica, ktorý pramení pod Ďumbierom. Jánska dolina je bohatá na rôzne krasové útvary. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, priepastí a niekoľko vodopádov. Malá Stanišovská jaskyňa (ako jedna z trojice: Veľká, Malá a Nová) je jedinou sprístupnenou jaskyňou v Jánskej doline o dĺžke 450 m. Jaskyňa Starý Hrad je najhlbšou na Slovensku, Revajov dom patrí medzi najväčšie podzemné priestory na Slovensku a je tu aj najhlbšia jaskynná priepasť v strednej Európe s hĺbkou 423m. V jej hornej časti v masíve Ohnišťa (1 538 m n. m.), ktorý budujú druhohorné vápence a dolomity, sa nachádza najväčšia skalná brána na Slovensku – Okno –, vysoká až 27 m. Pod vrcholom je 125 metrov hlboká Veľká ľadová priepasť.

Liptovská kotlina. Jeden z troch geomorfologických podcelkov Podtatranskej kotliny, vyhraničený zhruba medzi Ružomberkom, Važcom, Štrbským sedlom, Pribylinou a Kvačanmi; so zvyšnými jej dvoma časťami susedí na východe – s Popradskou kotlinou – a severovýchode – Tatranským podhorím. Ďalej susedí s Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Kozími chrbtami, Západnými Tatrami a Chočskými vrchmi. Predstavuje mohutnú tektonickú depresiu ležiacu vo výškach zhruba 470 – 900 m n. m. Je vyplnená kvartérnymi terasovými a nivnými sedimentmi riek a potokov (hliny, štrkopiesky) a pod tatranským úpätím i glacifluviálnymi terasovanými kužeľmi (štrky, štrkopiesky), čiastočne prikrývajúcimi podložné paleogénne horniny (flyš: pieskovce a ílovce). Tieto lokálne i s drobnými mezozoickými ostrovmi (Hrubý grúň) výraznejšie vystupujú nad zvlnený reliéf s dlhými plochými chrbtami až plošinami a majú charakter až vrchoviny. V oblasti niektorých zlomov sa vyskytujú travertíny (Lúčky, Bešeňová, Liptovské Sliače).