Kraj: | Prešovský |
Okres: | Poprad |
Geomorfologická jednotka: | Nízke Tatry |
Geologická jednotka: | veporské pásmo |
Chránené územie: | Národný park Nízke Tatry |
Prístup: | bus Liptovská Teplička, centrum, pošta |
Východisko: | Liptovská Teplička, centrum |
Trasa: | Liptovská Teplička, centrum – sedlo Záploty – po modrej značke na východ za Čierny Váh k horárni Váh – lesnou cestou na juh – horáreň Rovienky – lesnou cestou na zelenú značku od Kráľovej hole – rázcestie Výpad – sedlo Záploty – Liptovská Teplička, centrum |
Dĺžka, prevýšenie: | 9 km, prevýšenie 160 m |
Čas prechodu: | 3 h |
Počet zastávok: | 9 |
Náročnosť: | stredne náročná trasa |
Zameranie chodníka: prírodovedné, historické
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný
Nadväznosť na turistickú značku: Na začiatku je trasa súbežná so zelenou turistickou značkou smerujúcou na Kráľovu hoľu.
Rok otvorenia: 2007
Aktuálny stav: Náučný chodník je dobrom stave (2021).
Textový sprievodca: nie je; na stránke obce Liptovská Teplička sú verejne dostupné náhľady informačných panelov > .PDF
Kontakt: Obecný úrad Liptovská Teplička, ul. Štefana Garaja 398/16, 059 40 Liptovská Teplička, tel. 052 / 7798 110; ŠOP SR – Správa Národného parku Nízke Tatry, Partizánska cesta 69, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048/4130 888
Využiteľnosť pre školy
Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.
Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí
Liptovská Teplička. Rázovitá podhorská obec na severnom úpätí Nízkych Tatier pod Kráľovou hoľou v doline Čierneho Váhu južne od Štrby. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1634. Patrila panstvu Liptovský Hrádok, na ktorého popud územie kolonizovali gorali z oravsko-poľského pomedzia. Svedčí o tom aj svojrázne goralské nárečie, dodnes používané. Obyvatelia ťažili drevo v lesoch, obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Obec je charakteristická zachovanou architektúrou zrubových domov, tzv. „Stodolišťom“ (stodoly vytvárajúce samostatný celok), terasovitými políčkami a unikátnymi zemiakovými pivnicami. Sú vyhĺbené zvislo do zeme, teplota v nich je po celý rok od 2 do 6 oC, hlboké sú okolo 2,5 – 3 m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Zemiaky a zelenina si udržujú pomerne dobrú kvalitu po celý rok vďaka vápencu. Dodnes sa zachovalo a slúži viac ako 400 pivničiek. Do jednej pivnice sa zmestí 30 vriec zemiakov. Považujú ich za európsky unikát a neraz sa označujú ako slovenský Hobitov. Krasový georeliéf v okolí Liptovskej Tepličky spestrujú ponory, vyvieračky, ponorné jaskyne a jaskyne založené na tektonických zlomoch a puklinách. Jaskyne nie sú prístupné verejnosti. Okolie obce je bohaté na zdroje kvalitnej pitnej vody. V roku 2007 získala Liptovská Teplička titul Dedina roka a v roku 2014 Cenu Slovenskej republiky za krajinu, ktorú udeľuje Ministerstvo životného prostredia SR.
Považská lesná železnica. Je bývalá lesná železnica v doline Čierneho Váhu. Výstavba začala v roku 1913. Hlavná trať s dĺžkou 40 km viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova. Po dokončení mala trať až 109,64 km. Bola to druhá najdlhšia lesná železnica na Slovensku po Vychylovke. Prevádzka začala v roku 1921. Pre nerentabilnosť bola trať ku koncu roka 1971 zrušená. V súčasnosti je jej časť umiestnená v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier, juhozápadne od Spišského Bystrého (prístupný z obce modro značeným turistickým chodníkom). Vrcholovú časť budujú kryštalické bridlice (svory, ruly), avšak východné úbočia s Kráľovou skalou – skalným výčnelkom na konci rázsochy nad Telgártom – granodiority. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbátu Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na vrchole bol v roku 1960 vybudovaný televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia (s cyklotrasou). Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier – prechádza ním diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková turistická trasa E8, a jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…).
Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.
Názvy informačných panelov
- Náučný chodník Okolím Liptovskej Tepličky
- Národný park Nízke Tatry
- Mokrade
- Lesy
- Považská lesná železnica
- Rastlinstvo
- Živočíchy
- Život
- Voda