---

Zameranie chodníka: prírodovedné, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Na začiatku je trasa súbežná so zelenou turistickou značkou smerujúcou na Kráľovu hoľu.

Rok otvorenia: 2007

Aktuálny stav: Náučný chodník je dobrom stave (2021).

Textový sprievodca: nie je; na stránke obce Liptovská Teplička sú verejne dostupné náhľady informačných panelov > .PDF

Kontakt: Obecný úrad Liptovská Teplička, ul. Štefana Garaja 398/16, 059 40 Liptovská Teplička, tel. 052 / 7798 110; ŠOP SR – Správa Národného parku Nízke Tatry, Partizánska cesta 69, 974 01  Banská Bystrica, tel.  048/4130 888

 

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

 

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Liptovská Teplička. Rázovitá podhorská obec na severnom úpätí Nízkych Tatier pod Kráľovou hoľou v doline Čierneho Váhu južne od Štrby. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1634. Patrila panstvu Liptovský Hrádok, na ktorého popud územie kolonizovali gorali z oravsko-poľského pomedzia. Svedčí o tom aj svojrázne goralské nárečie, dodnes používané. Obyvatelia ťažili drevo v lesoch, obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Obec je charakteristická zachovanou architektúrou zrubových domov, tzv. „Stodolišťom“ (stodoly vytvárajúce samostatný celok), terasovitými políčkami a unikátnymi zemiakovými pivnicami. Sú vyhĺbené zvislo do zeme, teplota v nich je po celý rok od 2 do 6 ^oC, hlboké sú okolo 2,5 – 3 m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Zemiaky a zelenina si udržujú pomerne dobrú kvalitu po celý rok vďaka vápencu. Dodnes sa zachovalo a slúži viac ako 400 pivničiek. Do jednej pivnice sa zmestí 30 vriec zemiakov. Považujú ich za európsky unikát a neraz sa označujú ako slovenský Hobitov. Krasový georeliéf v okolí Liptovskej Tepličky spestrujú ponory, vyvieračky, ponorné jaskyne a jaskyne založené na tektonických zlomoch a puklinách. Jaskyne nie sú prístupné verejnosti. Okolie obce je bohaté na zdroje kvalitnej pitnej vody. V roku 2007 získala Liptovská Teplička titul Dedina roka a v roku 2014 Cenu Slovenskej republiky za krajinu, ktorú udeľuje Ministerstvo životného prostredia SR.

Považská lesná železnica. Je bývalá lesná železnica v doline Čierneho Váhu. Výstavba začala v roku 1913. Hlavná trať s dĺžkou 40 km viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova. Po dokončení mala trať až 109,64 km. Bola to druhá najdlhšia lesná železnica na Slovensku po Vychylovke. Prevádzka začala v roku 1921. Pre nerentabilnosť bola trať ku koncu roka 1971 zrušená. V súčasnosti je jej časť umiestnená v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.

Kráľova hoľa (1 946 m n. m.). Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier, juhozápadne od Spišského Bystrého (prístupný z obce modro značeným turistickým chodníkom). Vrcholovú časť budujú kryštalické bridlice (svory, ruly), avšak východné úbočia s Kráľovou skalou – skalným výčnelkom na konci rázsochy nad Telgártom – granodiority. Počas pleistocénu sa v severných svahoch chrbátu Kráľova hoľa – Orlová vytvorili malé karové ľadovce. V masíve Kráľovej hole pramenia okrem mnohých potokov štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Na vrchole bol v roku 1960 vybudovaný televízny a rozhlasový vysielač, ku ktorému z juhu zo Šumiaca vedie asfaltová komunikácia (s cyklotrasou). Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier – prechádza ním diaľková turistická trasa Cesta hrdinov Slovenského národného povstania a súbežná Európska diaľková turistická trasa E8, a jej hôľny chrbát poskytuje jedinečný výhľad nielen na Spiš, Liptov a Horehronie (Tatry, Slovenské rudohorie…).

Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Druhý najväčší národný park Slovenska s rozlohou (bez ochranného pásma) bezmála dosahujúcou rozlohu najväčšieho – Tatranského – národného parku. Bol vyhlásený v roku 1978 v dvoch izolovaných avšak na dvoch miestach sa stýkajúcich areáloch, a to v ústrednej časti a na severných rázsochách Ďumbierskych Tatier a najvýchodnejšej časti Starohorských vrchov (západná časť) a v ústrednej časti a na severných rázsochách Kráľovohoľských Tatier (východná časť). Mohutná klenbohrásť Nízkych Tatier, pretiahnutá západo-východným smerom, dlhá vzdušnou čiarou 60 – 75 km, presahuje vo veľkej svojej časti hornú hranicu lesa (zníženú človekom) a Ďumbierom dosahuje nadmorskú výšku 2 046 m. Centrálnu a južnú časť tohto jadrového pohoria budujú prevažne kryštalické bridlice a granitoidné horniny a severné rázsochy ako aj Starohorské vrchy na území národného parku najmä vápence, dolomity, pieskovce, ílovité a piesčité bridlice. Na rozsiahlych vápencových územiach sa vyvinul kras – spomedzi dvanástich vyčlenených nízkotatranských krasových území sú azda najpopulárnejšími Kras Demänovskej doliny (s Demänovským jaskynným systémom, vyše 43 km dlhým), Kras Jánskej doliny (s najhlbšou jaskyňou na Slovensku – Systém Hipmanových jaskýň – s hĺbkou 499 m) či Ďumbiersky vysokohorský kras (s Jaskyňou mŕtvych netopierov, vyše 21 km dlhou). Asi 70 % územia parku zaberajú lesy, ktoré sú aktuálne postihnuté na mnohých miestach zvýšenou neplánovanou ťažbou spôsobenou rôznymi príčinami (vetrové či lykožrútové kalamity), vyplývajúcimi z narušenej ekologickej stability porastov ako dôsledku nepriaznivého stavu lesov (neprirodzená štruktúra, meniace sa prírodné podmienky, turizmus, chyby v obhospodarovaní). Najvyššie územia národného parku zaberajú okrem skalných vrcholov a chrbtov pred stáročiami odlesnené sekundárne lúky a pasienky (hole). Horskú flóru zastupujú napr. zvonček maličký, horec Clusiov, stokráska Micheliho, poniklec slovenský či metluška krivoľaká, z fauny tu žije o. i. medveď, rys, vlk, svišť i vysadený kamzík vrchovský tatranský, vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Vtáky reprezentuje orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň hôrny, tetrov hoľniak. Na území národného parku je viacero území európskeho významu a prekrýva ho chránené vtáčie územie Nízke Tatry (s výnimkou areálov lyžiarskych stredísk v masíve Chopku), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000; v krasovej časti Demänovskej doliny je vyhlásená ramsarská lokalita Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Názvy informačných panelov

1. Náučný chodník Okolím Liptovskej Tepličky
2. Národný park Nízke Tatry
3. Mokrade
4. Lesy
5. Považská lesná železnica
6. Rastlinstvo
7. Živočíchy
8. Život
9. Voda